Každému zo študentov učiteľstva dokážu prostredníctvom definícií podané pojmy, ako komunikačná kompetencia, sofizmus alebo submisívna komunikácia znepríjemniť život. Pedagogika sa pre nich stáva nočnou morou, nezáživným memorovaním poučiek. Kniha Zuzany Halákovej Pedagogická komunikácia pre študentov učiteľstva (Univerzita Komenského 2012) chce ukázať krajšiu tvár pedagogiky – teoretickú bázu súvisiacu s praxou. Samozrejme, ani Halákovej práca nemôže pri svojej snahe priblížiť študentom učiteľstva základy pedagogickej komunikácie abstrahovať od teorém. Aj ona musí nevyhnutne pracovať so sekundárnou literatúrou. Čo je ale podstatné, neutápa sa v nej, pojmy používa v primeranej miere, ich definície predstavuje v samostatnej časti, v slovníku pojmov. Halákovej kniha problematiku komunikácie analyzuje v jej rôznych podobách, napr. ako komunikáciu sociálnu, pedagogickú, verbálnu aj neverbálnu, v čase aj v priestore, komunikáciu činom a silou… Kapitoly rámcujú kľúčové slová a prehľadné zhrnutie doplnené o podnety na zamyslenie sa. Nazdávame sa, že obdobný typ publikácie môže študentom učiteľstva pomôcť vnímať pedagogiku ako živú vedu.
