Keďže sa blížia Vianoce a s nimi čas na oddych a dobrú knihu, prinášame niekoľko tipov na zaujímavé čítanie.
Možno vám pomôžu pri výbere vhodného vianočného darčeka, radosť však môžete urobiť aj sami sebe.
Dado Nagy, moderátor literárnych podujatí,
popularizátor literatúry
Literárne príbehy sa odohrávajú na skutočných aj
vymyslených miestach. Preto ma fascinuje, ako úzko
geografi a súvisí s fi kciou. K mojim najobľúbenejším
knihám na túto tému patrí napríklad Atlas odlehlých
ostrovů nemeckej autorky Judith Schalansky – príbehy
reálnych ostrovov sa v nej spájajú s fragmentmi uda-
lostí, ktoré sa na nich odohrali alebo mohli odohrať.
Nadchla ma aj skvelá publikácia britského sociogeo-
grafa Alastaira Bonetta Ztracená místa o miestach-ne-
miestach, ktoré nenájdeme na žiadnej mape, napriek
tomu reálne existujú, no v inej historickej, fi lozofi ckej
či sociogeografi ckej rovine. Mimoriadne ma preto
zaujala najmä nová kniha Nicka Middletona Atlas
zemí, které neexistují – fantastický výlet do päťdesia-
tich krajín, ktoré sú skutočné iba v mysliach svojich
obyvateľov. Okrem toho, že kniha obsahuje zaujímavé
príbehy z histórie, je aj veľmi krásna.
Jana Šlinská, event manažérka Martinus.sk
Tento rok takmer každému odporúčam knihu Podsta-
ta všetkých vecí od Elizabeth Gilbert. Je to historický
román, ktorý v sebe nesie silné posolstvo, no nie je
prvoplánovo motivačný. Je to pocta všetkým ženám,
vzdelaniu a rozumu. Okrem toho má kniha aj naozaj
krásnu obálku. To isté platí o druhej knihe, ktorá ma
v poslednom čase zaujala, je to Moruša – príbeh Iboje
Wandall-Holm, ktorá utiekla zo Slovenského štátu
a prežila Osvienčim. Naozaj silné čítanie. Páčil sa mi
aj nový Baricco, aj Šum času od Barnesa. Tento rok
bol bohatý aj na krásne detské knihy, odporúčam
napríklad Pištáčika, Filipka, Tri mačiatka tety Mily či
Traja kamoši a fakticky fantastický bunker.
Aňa Ostrihoňová, prekladateľka,
majiteľka vydavateľstva Inaque
Nedávno vyšiel krásny román od Elizabeth Gilbert s názvom Pod-
stata všetkých vecí. Kniha vyzerá ako herbár a jej témou je botanika,
ľudské poznávanie sveta v 18. a 19. storočí, a, samozrejme, aj silná
žena – Alma Whittakerová a jej životná cesta. Napriek tomu, že
by sa mohlo zdať, že ide o historický román, Elizabeth Gilbert je
vo „svojich“ témach, akými sú manželstvo, viera, rodinné vzťahy,
cestovanie a emancipácia, súčasná. Manuálom pre ženy môže byť
aj kniha Eriky Jong Strach z päťdesiatky, hoci pôvodne vyšla v de-
väťdesiatych rokoch a niektoré z pasáží sú už, našťastie, prežité.
Aj čas sa akosi zrýchlil a potešujúce je, že na niektoré z poznaní
už nemusíme čakať do päťdesiatky. Fascinujúcim je tiež debutový
román mladej írskej autorky Sary Baume Jasno lepo podstín zhyna, v ktorom sa na cestu za smútkom
vydávajú dvaja vyvrheli – päťdesiatročný, sociálne izolovaný Ray a jeho jednooký psík. Román Sary Baume
je silný práve vo vykreslení premenlivosti ľudskej povahy a nestálosti okolitého sveta, prírody, pohľadov
na neživú súčasť krajiny, ako aj na cyklus života, tak výstižne opísaný štyrmi slovesami v názve románu.
Ray nie je v skutočnosti uväznený sám v sebe, ostatným je prístupný zvláštnym a nezvyčajným spôsobom.
Tamara Šimončíková Heribanová, spisovateľka
Tento rok ma veľmi potešila prekrásna monografi a o fotografovi, zberate-
ľovi folklóru, no najmä mimoriadne vzácnom človeku Karolovi Plickovi,
ktorá obsahuje výber toho najlepšieho z jeho tvorby, dokonalú krásu
Slovenska zachytenú jeho objektívom, s pútavým čítaním Mariána
Pauera. Jednoznačne odporúčam nielen milovníkom slovenského folkló-
ru! (Aj) gurmánov dozaista poteší najnovšia kniha známej etnologičky
Kataríny Nádaskej, bestsellerová autorka tento rok pripravila lahôdku pod
názvom Rok v slovenskej ľudovej kuchyni. Pre deti od 1 – 100 odporúčam
Foto Branislav Šimončík
množstvom cien ocenené knihy z edície Potulky ročnými obdobiami od Rotraut
Susanne Berner, tohtoročnej laureátky ceny H. Ch. Andersena. Séria sa skladá z piatich knižiek, ktoré
na seba nadväzujú postavami, miestami či zvieratkami, a pri listovaní sa dieťaťu rozvíja nielen pamäť
a pozorovací talent, ale aj slovná zásoba. Detský čitateľ si jednoznačne zamiluje i reedíciu zázračných
dobrodružstiev medvedíka Pu od Alana Alexandra Milneho s pôvodnými ilustráciami E. H. Sheparda.
A nakoniec beletria: Šum času od Juliana Barnesa a Veľká láska od Ballu. Nové vydanie Mandolíny ka-
pitána Correliho od Louisa de Bernièresa. Mladá nevesta od Alessandra Baricca. Nestarnúca kultovka
My deti zo stanice ZOO od Christiane F. A nakoniec výber poézie a prózy Moja vina a iné od mimoriadne
populárnej maďarskej spisovateľky Virág Erdős. Je to skvost! A na záver ČOKOĽVEK od môjho obľúbe-
ného českého spisovateľa Jiřího Hájíčka!
Denisa Fulmeková, spisovateľka
Dúfam, že to nevyznie príliš morbídne, ale v uplynulých
mesiacoch som prečítala viacero rôznorodých kníh
o umieraní a smrti. V dnešnej spoločnosti je táto tematika
trestuhodne vytesnená, a preto nezaškodí trochu sa v nej
povŕtať. Začala som zľahka nemeckým lekárom Ruedige-
rom Dahlkem a jeho mierne ezotericky poňatým textom
O velké proměně. O čosi menej vzletná, zato však reálnejšia
a vari i podnetnejšia bola kniha ďalšieho lekára – Atula
Gawandeho Smrteľnosť. Jej pridaná hodnota spočíva aj v osobnej rovine, o ktorú sa s nami americký
chirurg indického pôvodu podelil. Pestrá a užitočná sa mi videla tiež publikácia, ktorú z príspevkov
rôznych autorov z oblasti medicíny, sociológie, pohrebníctva a podobne zostavila česká psychologič-
ka a sociologička Naděžda Špatenková O posledních věcech člověka. A nachystanú mám už novinku
bývalého učiteľa a novinára, teraz ošetrovateľa v hospici Ondřeja Nezbedu – Průvodce smrtelníka.
Martin Ciel, fi lmový teoretik
Môj tip: Roberto Bolaño, Vzdialená hviezda, z vydavateľstva Inaque. Bo-
laño nebol len majster dvoch veľkých, fascinujúcich románov (2666, Divocí
detektivové), ale bravúrne vedel písať i kratšie prózy. Vzdialená hviezda
nie je vôbec surreálna či absurdná knižka, ako sa o nej často hovorí, ale
chladná, napínavá a nesmierne presná dekonštrukcia Zla, ktoré môže
vybublať kedykoľvek a nikto nie je imúnny. Vychádza sčasti z jeho slávnej
a vtipnej mystifi kácie Nacistickej literatúry v Amerike – ale to bol len náčrt.
Vzdialená hviezda je presne cielený hĺbkový psychologický ponor. Tu už
končí akákoľvek zábava. Ďalej: Richard Taylor, Filmová propaganda (Sovětské
Rusko a nacistické Německo), z vydavateľstva Academia. Ani táto kniha nie
je žiadnou veselou kratochvíľou. Historicko-analytická Taylorova práca
ukazuje, ako úspešne dokážu politické systémy pracovať s ideologickými
konceptmi a ovplyvňovať individuálne štruktúry predstáv o referenčnom
svete. A Rusko v tom bolo úspešnejšie. Smutné. Stále sa to deje.
Mária Ferenčuhová,
poetka, fi lmová publicistka
a prekladateľka
z francúzštiny
Čítanie poézie pre mňa vždy
znamená zastavenie, spoma-
lenie – poézia totiž predpokla-
dá celkom iný rytmus čítania,
aj iný režim vnímania, ako
próza. V ostatnom čase ma
takto zastavili, či dokonca
v príjemnom slova zmysle zaskočili dve vynikajúce zbierky dvoch
absolútne odlišných autoriek. Občianske združenie FACE koncom
roka 2016 vydalo útlu knižku jednej z najväčších poľských poetiek,
Wisławy Szymborskej. Veľké číslo pôvodne vyšlo v roku 1976. No aj
s odstupom štyridsiatich rokov je táto kniha vo viacerých ohľadoch
mimoriadna: je analytická, fi lozofi cká i vtipná. Szymborska mala dar
prepojiť drobný detail konkrétneho sveta s univerzálnymi ľudský-
mi pravdami a hodnotami. Zdanlivo strohé básne dodnes omračujú
predovšetkým ľahkosťou, s akou poetka dokázala spracovať aj tie
najvážnejšie témy. Miniatúrny veľký svet nájdeme aj v nenápadnej
zbierke básní z vydavateľstva Fra s názvom Pomlčka v těle českej vý-
tvarníčky a poetky Kristiny Láníkovej. Je to svet vnútorný, svet občas
takmer autistickej implózie, preskúmavania vlastného tela a jeho
miesta v často stiesnenom priestore, ktorého súradnice sú popisované
predovšetkým prostredníctvom hmatu, dotyku, kontaktu. Pomlčka
v těle je poetikou príbuzná niektorým raným zbierkam slovenskej
poetky a výtvarníčky Nóry Ružičkovej, no kým Ružičková preparovala
obrazy s doslova chirurgickým zaujatím, Lániková ich skôr nervózne
ohmatáva alebo plstí. Dalo by sa dokonca povedať, že s textom pracuje
ako s textilom. Jej obrazy nie sú len vizuálne – sú aj hebké, vláknité,
srstnaté. Vďaka tomu sú úzke, vlhké a nehostinné priestory jej sveta
zároveň dojímavé, ľuds ky teplé a útulné.
Dušan Taragel, spisovateľ
Silvester Lavrík napísal svoju
najlepšiu knihu. Hoci sa môže
zdať, že Nedeľné šachy s Tisom
patria do oblasti historickej lite-
ratúry, ide o výborne vymyslený
a napísaný román o láske a vzťa-
hoch v malom meste. Všetko sa
odohráva na pozadí (či popredí?)
skutočných historických uda-
lostí v mestečku, ktoré naozaj
stojí (Bánovce), vystupujú v ňom skutočné postavy a dokonca aj hlavná
hrdinka Anička tu kedysi žila. Jej rozprávanie a postrehy sú niekedy kruté
a presné, inokedy humorné, často zmätené, pretože aj ona je mimo, duševne
mierne pozadu, takže svet videný jej očami je iný, než ho vidia ľudia okolo
nej. Lavrík strávil obrovské množstvo času štúdiom historických materiá-
lov a starých novín, je to cítiť aj z jazyka, ktorým príbeh rozpráva, drží sa
však na uzde a nezabíja čitateľa množstvom faktov. Jeho kniha patrí k tomu
najlepšiemu zo slovenskej literatúry za rok 2016 a vychutnajú si ju nielen
ľudia so záujmom o históriu. Tento strhujúci a dojímavý príbeh dokážu bez
problémov zhltnúť aj gymnazisti či stredoškoláci a možno aj vďaka nemu
dokážu lepšie pochopiť časy, kedy tí, čo nepatrili k „správnej“ rase, etniku
či vierovyznaniu, boli znížení na občanov druhej kategórie.
Miroslava Vallová, riaditeľka Literárneho
informačného centra, prekladateľka
z taliančiny a francúzštiny
Môj tip je román Dušana Mitanu Zjavenie. Vza-
la som ho po rokoch do rúk náhodou a, tak
ako pri prvom čítaní, som ho nepustila. Uve-
diem dôvody pre toto odporúčanie: Obdiv pre
odvahu autora, a to dvojnásobnú: odvahu autora
autobiografi ckého písania a odvahu autora, ktorý
hodnotiaco píše aj o minulosti celkom nedávnej,
ba aj o súčasnosti, čo v roku vydania románu (2005) nebolo celkom zvyčajné.
Obdiv pre pozoruhodné písanie s pre mňa príťažlivou zmesou prvkov recesie,
nadrealizmu, spochybnenia a zároveň pátosu, viery, patetickosti. Obdiv pre
majstrovské mitanovské písanie.
Matúš Mikšík,
šéfredaktor Knižnej revue
Konečne som našiel využitie pre môj
„reverzný diár“, ktorý používam na
zapísanie vecí minulých, namiesto
udalostí budúcich – mám v ňom teda
zaznamenané všetky knihy, ktoré
som za uplynulý rok prečítal. Zo sve-
ta by som mohol odporučiť „stariny“,
najviac asi Lermontovovho Hrdinu
našich čias či Turgenevových Otcov
a deti, Harper Lee a jej fantastický román To Kill a Mockingbird (uvádzam pô-
vodný názov, pretože ostatné čiastočne skresľujú intenciu autorky), rozhodne
však aj Eliotovu Pustatinu – mimochodom, niežeby nevychádzali dobré knihy,
ale ja som najlepšie tohtoročné tipy vysnoril po antikvariátoch a knižniciach,
z domáceho prostredia teda Válka, Jozefa Mihalkoviča a určite – neprekva-
pivo – Laučíka. Najprínosnejšími teda pre mňa boli knižky pomerne útlych
rozmerov, ktoré u nás vychádzali v legendárnej edícii „kmp“ (kruh milovníkov
poézie – pozn. red.), to však asi nikoho vlastne ani nemôže pr ekvapovať.
