Vyhľadávanie
Juraj Marušiak: Príliš skoré predjarie... / Slovenskí študenti v roku 1956
Bratislava: VEDA, 2020
Jedného májového večera roku 1956 sa v uliciach bratislavského starého mesta odohrala udalosť na tú dobu nevídaná – študentský karneval. V totalitnom štáte, v ktorom už osem rokov vládla tvrdou rukou komunistická strana, vyvolala udalosť senzáciu, znepokojenie aj represiu. Bratislavský karneval, resp. majáles bol jedným z prejavov prvej väčšej krízy režimu, ktorú vo svojej najnovšej publikácii s názvom Príliš skoré predjarie... tematizuje slovenský historik, politológ a publicista Juraj Marušiak.
Husté špaliere zhromaždeného obyvateľstva pozorovali vysokoškolákov v maskách a kostýmoch, ktorí v sprievode alegorických vozov parodovali rôzne aspekty študentského života; povinnú výučbu marxizmu-leninizmu, nepodarenú školskú reformu, nekvalitnú stravu v internátoch, preťaženosť učivom či obmedzenú akademickú slobodu. Objavili sa dokonca náznaky kritiky politických pomerov.
Pyžamová revolúcia
Karneval nebol zďaleka jediným prejavom nespokojnosti študentov v danom roku. Ako autor dokumentuje, v ich časopisoch sa priebežne objavovali výhrady voči úrovni výučby, ubytovania, hygieny či stravovania. V reakcii na rozkaz ministra obrany Alexeja Čepičku, podľa ktorého mali študenti po promóciách absolvovať namiesto dvojmesačného vojenského sústredenia ročnú povinnú vojenskú službu, sa v jedálni internátu na Suvorovovej ulici zhromaždilo v nočných hodinách 200 až 300 študentov. Odznievali výhrady nielen voči nedostatkom študentského života, ale aj voči samotnému režimu.
Udalosť, ktorej výsledkom bola okrem iného aj rezolúcia požadujúca zrušenie rozkazu, je dnes podľa odevu väčšiny prítomných známa ako „Pyžamová revolúcia“. Študentské zhromaždenia sa v atmosfére odhalenia „kultu osobnosti“ a opatrného prehodnocovania otvorene represívneho charakteru režimu konali aj v Prahe.
Prijímané rezolúcie obsahovali už aj vyslovene politické požiadavky, ako napríklad dodržiavanie princípov socialistickej demokracie či nezávislejšie informovanie v médiách. Kritizovalo sa mechanické napodobňovanie sovietskeho vzoru, hranie sovietskej hymny na záver vysielania rozhlasu či povinné vyučovanie ruského jazyka.
Pražské udalosti sa čoskoro preniesli aj na Slovensko. Na internáte Mladá Garda sa dokonca konalo zhromaždenie za účasti 1 200 ľudí. Vládnuce kruhy odpovedali povolaním ľudových milícií, schôdze na internátoch a fakultách boli narušované tzv. spontánnymi protestami pracujúcich. Politické prostriedky a hrozby násilia zaúčinkovali a rodiace sa študentské hnutie sa s koncom letného semestra rozpadlo. Nasledovali perzekúcie.
Nový socialistický človek
Pre Juraja Marušiaka študentské aktivity roku 1956 nie sú novou témou. Venoval sa im už vo svojej diplomovej práci a v rámci svojho vedeckého pôsobenia sa rôznymi aspektmi komunistického režimu zaoberá dlhodobo. Študentské pohyby roku 1956 však tvoria len zlomok obsahu publikácie. Marušiak ich na viac než 200 stranách zasadzuje do širokého kontextu transformácie režimu po Stalinovej a Gottwaldovej smrti.
V jednotlivých kapitolách približuje konštrukt „nového socialistického človeka“, politickú socializáciu prostredníctvom mládežníckych organizácií aj zmeny vo vysokom školstve po roku 1948. Sleduje rozpačité reakcie predstaviteľov ÚV KSČ na Chruščovov tajný referát o „kulte osobnosti“ aj represívne stratégie režimu. Mapuje ojedinelé reakcie slovenských študentov na revolúciu v Maďarsku a robotnícke vystúpenie v Poľsku. Opisuje čistky medzi vysokoškolskými učiteľmi aj tendencie vo vývoji školstva v druhej polovici 50. rokov.
Ako konštatuje, napriek tomu, že študentské udalosti „nemohli podstatnejším spôsobom ovplyvniť politický vývoj v krajine“ (s. 198), boli dôležitou skúsenosťou pre ich aktérov, z ktorých mnohí neskôr zohrali dôležitú úlohu v rámci reformného procesu šesťdesiatych rokov.
Patrí medzi to najlepšie
Publikácia Príliš skoré predjarie... je vedeckou monografiou so všetkým, čo k tomu patrí. Obsahuje výskumné otázky, definície dôležitých pojmov, prehľad stavu skúmanej problematiky, poznámkový aparát atď.
Pri hľadaní odpovedí na položené výskumné otázky Juraj Marušiak čerpal zo širokej palety zdrojov (archívne dokumenty, tlač, veľké množstvo domácej a zahraničnej sekundárnej literatúry, učebnice dejepisu, rozhovory s pamätníkmi atď.), publikácia má jasnú a logickú vnútornú štruktúru.
Autor necháva prehovoriť nespokojných študentov aj najvyššie stranícke vedenie. Jednotlivé udalosti originálne interpretuje, pričom nadväzuje na novšie práce a prístupy historikov, odmietajúcich tzv. antikomunistický diskurz, v ktorom je jedným z typických znakov vytváranie protikladu medzi „režimom“ a „spoločnosťou“ aj vnímanie obdobia spred roku 1989 ako vnútorne homogénneho.
Marušiak prináša zaujímavé parciálne fakty, porovnania, polemiky s inými historikmi, no najmä dosiaľ najkomplexnejšie spracovanie danej témy so zameraním na Slovensko. Publikácia obsahuje skromnú, ale cennú obrazovú prílohu z bratislavského majálesu a niekoľko študentských epigramov. Aj vďaka spomenutým atribútom možno Príliš skoré predjarie... zaradiť medzi to najlepšie, čo bolo v poslednom období o minulom režime u nás publikované.
Ivan Stodola (1987)
Doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa históriou a didaktikou.
Ilustračná foto: Hudba FAPS išla na čele sprievodu fakulty architektúry.
Foto: Vladimír Styk
.
