Vyhľadávanie
„Jestvuje vyjadrenie „intímna znalosť vecí“ a toto slovné spojenie ideálne vystihuje spôsob, akým sa Zbigniew Machej zmocnil výskumu sveta a dvoch osobností v ňom, Tranovského a Hviezdoslava,“ píše v predhovore knihy básnik, prekladateľ a literárny kritik Ján Gavura.
Literárne informačné centrum s Poľským inštitútom v Bratislave zorganizovalo autorské stretnutie spojené s prezentáciou slovenského prekladu knihy od poľského autora Zbigniewa Macheja.
Kniha Môj rodák Tranoscius, môj sused Hviezdoslav, vyšla výhradne iba v slovenskom jazyku (text z poľštiny preložil Karol Chmel) a je výnimočná práve vďaka apelu na potrebu čítať starých majstrov a klasikov z novej perspektívy. Zároveň tiež poukazuje na ich aktuálne hodnoty či univerzálne problémy a ponúka celkom nový pohľad na individualitu evanjelického farára a tvorcu českých i latinských duchovných piesní a modlitieb Juraja Tranovského a básnika Pavla Országha Hviezdoslava.
„Pohľad na individualitu Tranovského a Hviezdoslava osciluje medzi tým, čo sa nachádza v mikrokozme osobnosti a tým, čo sa tvorí v spoločnom kultúrnom priestore kolektívu. Machej nás pozýva k čitateľstvu ako vnútornému spoločenstvu. A to je v dnešnej dobe vzácne posolstvo,“ napísala o knihe literárna vedkyňa Timotea Vráblová.
Prečo je potrebné čítať starých majstrov a klasikov? Zbigniew Machej musel prežiť niekoľko rokov v Bratislave, aby objavil Tranoscia, ktorý sa narodil a vyrástol v sliezskom Tešíne, kde momentálne býva. Musel zájsť aj na Oravu, aby prišiel na to, že Hviezdoslav používal niektoré slová, ktoré používala aj jeho babička na tešínskom vidieku. A práve preto sú mu Tranoscius a Hviezdoslav blízki a pokúša sa ich pochopiť.
V Poľskom inštitúte v Bratislave uviedol svoju knihu sám autor Zbigniew Machej a stretnutie moderoval prekladateľ a diplomat Stanislav Vallo. Na začiatku vystúpila i poetka a editorka knihy Dana Podracká a úryvky z knihy prečítala Alexandra Jurišová.
