Prekladá umelá inteligencia

Umelá inteligencia dnes už maľuje, píše i prekladá. V súvislosti s knižným prekladom už zazneli predpovede, že povolanie prekladateľa sa zmení na editora strojových prekladov. Pri beletrii je to podľa odborníkov zatiaľ stále sci-fi. Isté však je, že strojové prekladače už teraz menia knižný trh. Ako vidia budúcnosť naše prekladateľky?

Barbara Sigmundová: Myslím, že každý aspoň trochu počítačovo gramotný prekladateľ už zo zvedavosti vyskúšal použiť voľne dostupný prekladač, ktorý funguje na báze neurónových sietí. Pri preklade bežných textov môže takýto nástroj výrazne ušetriť čas, stačí len výstup detailne porovnať s originálom a precízne zredigovať. Pri preklade umeleckej literatúry je však (zatiaľ) z môjho pohľadu úplne nepoužiteľný, keďže úprava strojového výstupu by ma stála viac času a energie, než keď prekladám od nuly, a navyše zvádza k nesprávnym, nekoncepčným a menej tvorivým riešeniam.

Podľa mňa skôr či neskôr po strojových prekladoch siahnu aj slovenské vydavateľstvá, keďže sa dlhodobo sťažujú, že nemajú peniaze na adekvátne finančné ohodnotenie prekladateľov a redaktorov. Pravdupovediac, už aj teraz nájdeme na slovenskom trhu tak doslovne preložené knihy, že človek zapochybuje, či za nimi naozaj stojí živý prekladateľ alebo je to len povrchne zredigovaný nepriznaný strojový preklad. Myslím, že umelá inteligencia už aj dnes postačí na preklad braku – kníh s jednoduchým príbehom bez umeleckých kvalít –, na preklad hodnotnej literatúry však zatiaľ nemá a nepredpokladám, že by sa to v blízkom čase zmenilo.

Literárny preklad na Slovensku dlhodobo ohrozujú najmä katastrofálne nízke honoráre a nezdá sa, že by sme smerovali k zlepšeniu situácie. Preto by som si želala, aby príchod umelej inteligencie pomohol všetkým aktérom vo vydavateľskom reťazci, vyčistil prekladateľský trh a zmenil paradigmu odmeňovania profesionálnych prekladateľov a redaktorov. Ak vydavateľstvá vďaka neurónovým sieťam ušetria čas a peniaze na preklade konzumnej literatúry, mohli by viac prostriedkov investovať do ľudských prekladateľov a prekladateliek, ktorí budú pracovať na náročnejších tituloch. Ak sa tak nestane, je dosť pravdepodobné, že kvalitnú zahraničnú literatúru budeme čoskoro čítať už len v anglickom alebo českom preklade. A nebude to vinou umelej inteligencie.

 

Ivana Krekáňová: Strojový preklad služieb ako je DeepL využívajú mnohí, zväčša pokusne, aby videli, ako si s niečím poradí, alebo ako akúsi kostru či rámec, s ktorým ďalej pracujú. Pri strojovom preklade DeepL-u sa však nedá hovoriť ani v rámci často omieľaného „dobrý sluha, ale zlý pán“, je to trochu komplikovanejšie. Podľa môjho názoru potrebu ľudských prekladateľov nenahradí. Musíme však rozlišovať, či hovoríme o umeleckom, literárnom preklade alebo o bežných prekladoch rôznych textov od zmlúv po novinové články.

Pri tých druhých je DeepL využiteľnejší, zovšeobecnene by sa dalo povedať, že čím štandardizovanejší text čo do formálnej či štylistickej stránky, tým lepšie si s ním vie DeepL poradiť. Pri literárnom preklade však až taký použiteľný nie je. Pekne to vidieť práve na tom preklade knihy do češtiny, pri ktorom vydavateľstvo otvorene priznalo preklad DeepL-om. Redaktorka, ktorá ho potom spracovala do čitateľnej podoby, musela v podstate prekopať celý text, dalo by sa povedať, že sa na ňom možno narobila aj viac, ako keby ho sama prekladala, ale napríklad autorské práva za preklad nemá.

DeepL nerozumie vtipom, nechápe sarkazmus, situačné a spoločenské rozdiely medzi tykaním a vykaním, čo je často dosť dôležité, nevie pracovať so slangovými výrazmi, nedokáže odhadnúť správnu úroveň citového zafarbenia, a to všetko je pri literárnom preklade veľmi dôležité. Veľmi zvláštne je, že niekedy si do prekladu odseku sám od seba pridá vetu navyše alebo v priamej reči dá na začiatok vety ženský rod a na koniec mužský, často produkuje vyslovene nesprávne výstupy alebo také, ktorým chýba prirodzený tok.

Veľkým problémom DeepL-u je aj to, že akoby splošťuje, vymazáva individuálny výrazový štýl autora aj prekladateľa. Niektoré jeho výstupy možno po dôslednej redakčnej práci považovať za „dobré“, ale nie výborné. Ak chceme kvalitný preklad, DeepL nám ho nedá. V konečnom dôsledku znamená preklad od DeepL-u množstvo zahodených o trošku lepších štylistických riešení v prospech tých „postačujúcich“.   

 

Eva Kenderessy: Téma umelej inteligencie je pre mňa, prekladateľku a veľmi obmedzenú znalkyňu informačných technológií, tak trochu tiesnivá. Môj úžas a zároveň bázeň vyvoláva, samozrejme, neznalosť. A nejde pritom o neznalosť, ktorá by vyplývala z jej používania, ale o neznalosť jej podstaty.

Napríklad na prekladač DeepL som narazila približne pred dvomi rokmi a zistila som, že mi môže vynikajúco pomáhať najmä pri čítaní a uvažovaní o anglickojazyčných štúdiách z oblasti humanitných vied. Hoci ide o texty vedecké, miera abstrakcie a krásy často i v nich prekračuje strohý akademický jazyk. Prekladač si s nimi, pokiaľ je ich angličtina dobrá, na moje prekvapenie vedel poradiť celkom dobre. A preto ma zvedavosť, prirodzene, doviedla aj na myšlienku vyskúšať ho na umeleckom texte. Pracovala som na preklade zbierky poviedok Melanchólia od rumunského spisovateľa Mirceu Cărtăresca. Publikum, ktoré jeho knihy v slovenčine čítalo, istotne vie, že ide o diela filigránskej barokovej predstavivosti, ale i jazyka: čo sa slovníka aj konštrukcie viet týka. Navyše tu nejde o preklad z tzv. veľkého do tzv. malého jazyka, ale o preklad medzi dvomi „malými” jazykmi či literatúrami. Riešenie prekladača, napríklad vety „Amintirile și dorinţele i se amestecau în întunecatul april”, ma však nepresvedčilo. Vetu preložil takto: „V jeho tmavom apríli sa miešali spomienky a túžby.” Môj preklad – „Pamäť a žiadostivosť sa jej pomiešali ako v tmavom apríli“ – sa pridržiava syntaktického pôdorysu rumunskej vety, citu pre vyjadrenie podmetu (a nie predmetu), ale napríklad aj takej základnej veci, ako je rod.

Nuž, a čo je najzásadnejšie – a tu by som, naopak a nadsadene, samozrejme, očakávala najväčšiu výpomoc umelej inteligencie –, v borghesovsky nekonečnej knižnici textov internetu prekladač nevedel odhaliť intertextuálne odkazovanie Cărtărescovej vety na Eliotov „najukrutnejší mesiac“, v ktorom sa „mieša žiadostivosť a pamäť“ (v preklade Jána Buzássyho a Zuzany Bothovej), ale ani na názov zbierky rumunského básnika Emila Bottu Întunecatul april (Tmavý apríl). Nadšenie z možností a perspektív umelej inteligencie pri umeleckom preklade podľa mňa stále schladzujú jej nedostatky: v interpretácii kultúrnych konotácií, dvojzmyslov, humoru, vyhodnotení nepravdivých zdrojov a pod. Takže ja svoju myseľ stále radšej analógovo rozširujem o inteligenciu slovníkov a korpusov (hoci aj prístupných online), rady kolegov a kolegýň (voňajúce kávou) a, samozrejme, o čítanie, a to na úkor riešení umelej inteligencie, ktorú som sa aspoň zatiaľ a výhradne pri preklade umeleckej literatúry rozhodla nekŕmiť krásnymi textami. Nech sa to, neintuitívna, nenaučí lepšie aspoň dovtedy, kým ľudia od programovania či neurovied neprídu na to, že i cit a intuícia sa dajú prepísať do kódu...

A či by bolo vhodné uvádzať umelú inteligenciu ako spoluautorku prekladu? No istotne, pokiaľ ňou bola do veľkej miery, napríklad pri preklade kuchárskej knihy či turistického sprievodcu. Ak však poslúžila ako ktorýkoľvek iný nástroj – slovník, korpus, rada dobrého kamaráta či špecialistu –, potom jej postačí zmienka v poznámke prekladateľa/prekladateľky. Alebo i nič, ako je u nás zvykom...

 

Jana Benková Marcelliová: Ešte pred niekoľkými rokmi boli strojové preklady skôr vhodné na zasmiatie ako na efektívne využitie pri práci. Musím však povedať, že súčasný pokrok v tejto oblasti asi prekvapil väčšinu z nás prekladateľov. Keď hovoríme o odbornom preklade, strojové preklady sa výrazne zlepšili a pri istom druhu textov môžu byť veľkou pomôckou. Ja sama ich využívam pri preklade rôznych odborných textov vrátane lingvistických. Ešte zrejme potrvá, kým sa na ne budeme môcť celkom spoľahnúť, ale texty, kde sa opakujú termíny a formulácie, sa už napríklad prekladaču DeepL darí prekladať na veľmi dobrej úrovni. Nespornou výhodou je, že prekladač ponúka synonymné či podobné výrazy, takže úprava textu je veľmi rýchla a dynamická. V súčasnosti by bolo rozhodne nesprávne predpokladať, že text sa počítaču podarilo preložiť bez chyby; korektúry i porovnania s originálom sú nevyhnutné, o to viac, ak ide o nie celkom bežný text, tam môžu byť posuny a omyly dosť závažné. Je však evidentné, že prekladače sa rýchlo zlepšujú, generujú preklady z čoraz väčšieho objemu textov a opráv bude čoraz menej.

V oblasti umeleckých textov sa na umelú inteligenciu celkom spoľahnúť nemôžeme. Kým v odborných textoch prevláda denotatívny význam, v umeleckých vstupujú do hry metafory, dvojzmysly, alúzie i vtipy, často hrá úlohu aj zvuková stavba slova či rýmy. Tieto javy stroj zatiaľ nevie zohľadňovať, a preto neponúkne adekvátny ekvivalent v prekladovom jazyku. V tejto chvíli je pre mňa priam nepredstaviteľné, že sa mu to raz podarí. Ajťáci tvrdia, že i to príde, no neuverím, kým neuvidím. Je možné, že ma rovnako ako v prípade odborného prekladu čaká prekvapenie.

 

Ilustrácia: Midjourney