Vyhľadávanie
Július Fujak (Ed.): Charakter a vývoj nezávislej kultúry a umenia na Slovensku po roku 1989
Nitra: Katedra kulturológie FF UKF, 2020
Nazrieť na pojem nezávislosť zo širších filozofických a kulturologických perspektív, ako aj cez konkrétne prejavy umenia a kultúry pred a po roku 1989, bolo ambíciou konferencie s názvom Charakter a vývoj nezávislej kultúry a umenia na Slovensku po roku 1989, ktorá sa uskutočnila v októbri 2019 pod organizačnou taktovkou Katedry kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Jedným z výsledkov konferencie je rovnomenný zborník, obsahujúci príspevky viac než dvoch desiatok slovenských a českých autorov, medzi ktorými sú zastúpení odborníci z oblasti kultúry, vedy a umenia.
Ako definovať nezávislosť? Čo znamená byť sám sebou? Čím je špecifická nezávislosť umelca alebo filozofa? Aj na takéto otázky sa pokúsili hľadať odpovede autori textov prvej sekcie zborníka. Pri uvažovaní o význame nezávislých umeleckých aktov možno postupovať spoločne s filozofom Jozefom Pauerom a chápať ich v protiklade voči účelnosti každodenného života zameraného na pracovný výkon a sledovanie bezprostredných cieľov. Napriek tomu, že práca je nevyhnutná, „až ‚zbytočnou’, ‚nezmyselnou’ činnosťou básnikov, umelcov, filozofov sa rodí svet spoločného dobra, svet, vďaka ktorému existujeme ľudsky, svet, bez ktorého by sme prestali byť ľuďmi a upadli by sme do otrockého sveta biorobotov či živočíchov.“ (s. 24)
Tvorbu ako úľavu alebo oslobodenie od mučivej dilemy vyplývajúcej z „nezmyselnosti života, bezmocnosti niečo v tomto smere zmeniť a strachu z toho, že ani smrť neprinesie úľavu“ (s. 61) problematizuje editor zborníka Július Fujak, pričom pri hľadaní odpovedí na otázky vnútornej slobody v umení a „existenciálne neľahkom bytí“ siaha k životom a dielam dvoch významných postáv slovenského umenia – Mariána Vargu a Milana Adamčiaka, ktorého výnimočná osobnosť a dielo je prítomné vo viacerých textoch zborníka. Katarína Gabašová vo svojom filozofickom príspevku kriticky reflektuje vnútornú slobodu jednotlivca „na pozadí jej postmodernej fetišizácie a absolutizácie.“ (s. 74) Opierajúc sa o iných autorov sledujúcich éru súčasného globálneho kapitalizmu pracuje s pojmami ako spoločnosť výkonu, imperatív sebautvárania či pseudokultúra.
Nezávislá kultúra a rok 1989
Konkrétnejším fenoménom kultúrneho života pred rokom 1989 sa v zborníku venuje viacero autorov. Hudobník a publicista Vladimír Merta sa prostredníctvom vlastných spomienok zamýšľa nad rozdielmi medzi českým a slovenským undergroundom v období normalizácie. Peter Milčák približuje cenzurujúcu vydavateľskú prax, samizdatovú a exilovú literatúru.
Ondrej Veselý na prípadoch skladateľov Jána Zimmera, Romana Bergera a Vladimíra Bokesa upozorňuje na obmedzovanie umeleckej tvorby. Nežná revolúcia a následná transformácia priniesli nové možnosti, ale aj problémy a paradoxy.
Literárny teoretik Zoltán Rédey poukazuje na zvláštnosti a peripetie sprevádzajúce vydávanie diel slovenského literárneho kánonu a samizdatovo rozširovaných diel. Pripomína, že napríklad Písačky pre milovanú Lutéciu Dominika Tatarku, jedno z najvýznamnejších diel slovenského literárneho disentu, vyšlo až v roku 1999. Základom nateraz posledného vydania Panny zázračnice sa stala „transparentnejšia“, „autocenzurovaná“ a z politických dôvodov prepracovaná verzia z roku 1964. Rédey si všíma, že na vydávaní kanonických diel slovenskej literatúry, ako aj „na etablovaní autorov (prozaikov i básnikov), ktorí svojou tvorbou znamenali a znamenajú skutočný prínos a literárno-umeleckú a estetickú hodnotu, teda ktorí relevantným spôsobom pozitívne utvárajú profil ponovembrovej a súčasnej prózy a poézie, majú výrazne väčší podiel či zásluhu práve nezávislé súkromné vydavateľstvá.“ (s. 118) Konštatuje, že „nezávislosť literárnej tvorby a celého literárneho procesu neznamená automaticky záruku literárno-estetickej hodnoty, respektíve umeleckej kvality.“ (s. 119)
Martina Pecková Černá predstavuje prebiehajúci výskum venujúci sa českému nezávislému divadlu v kontexte politicko-spoločenskej transformácie 90. rokov. V príspevku približuje mimoriadnu úlohu, ktorú divadlá zohrali v revolučných dňoch, ako aj problémy, ktorým nezávislá scéna čelila v nasledujúcom období.
Umenie a spoločnosť
To, že vzťah medzi politikou a umením nemusí nevyhnutne sprevádzať len napätie, vylučovanie a cenzúra, pripomína filozof Miroslav Marcelli poukázaním na vzácne momenty, keď umenie a politika kráčali ruka v ruke s ambíciou vstúpiť do sociálnej reality. V tejto súvislosti pripomína slávny Delacroixov obraz Sloboda vedie ľud, neoklasické maľby Jacqua-Louisa Davida a Picassovu Holubicu mieru.
Podľa Marcelliho sa v súčasnosti otvára možnosť nového premyslenia vzťahu politiky, angažovanosti a umenia, o čo sa, okrem realizácie mnohých iných aktivít, pokúša aj banskobystrické kultúrne centrum Záhrada, predstavené textom Milana Zvadu či divadelné inscenácie reagujúce na spoločenské témy, ako napríklad LGBT+, reflektované Luciou Valkovou. Pri uvažovaní o nezávislej kultúre posledných decénií na Slovensku nie je možné obísť problematiku nezávislých kultúrnych centier, bodov a uzlov, ktoré sú priestormi konania rozmanitých kultúrnych aktivít a podujatí. Michal Kočiš približuje ich genézu so zameraním na bardejovskú Baštu.
Sondáže
Ďalšia skupina textov sa venuje špecifickým kultúrnym fenoménom, žánrom a inštitúciám. Miroslav Ballay sa napríklad zaoberá fenoménom rezidenčných umeleckých pobytov. Pri svojom skúmaní sa zameral na Centrum umenia a kreativity Divadla Pôtoň v Bátovciach, ktoré je „dôkazom toho, že progresívne nezávislé umenie môže existovať aj mimo hlavných kultúrnych metropol.“ (s. 161) Vo svojom texte prináša postrehy z rezidenčného pobytu divadelného zoskupenia Taske Pop; popisuje jeho interakcie s vidieckou lokalitou a následné výstupy.
Petra Fornayová tematizuje hlavné problémy súčasného tanca, medzi ktoré patrí nedostatočná inštitucionálna základňa, absencia divadla zaoberajúceho sa špecificky týmto žánrom, problémy s finančnou podporou a nedostatočná spätná väzba.
Radoslav Lakoštík predstavuje hudobný žáner post-rock, analyzujúc produkciu najvýznamnejšej slovenskej kapely reprezentujúcej tento štýl – The Ills, pričom ide až na úroveň jednotlivých skladieb a gitarových motívov.
V závere zborníka sa nachádzajú príspevky venujúce sa rozmanitým aspektom digitálnych technológií, internetu a aktuálnym otázkam manipulácie a propagandy. Autori sa témam venujú nad rámec bežného žurnalistického spracovania a ich texty sú prínosné, hoci mohli byť spracované bližšie k hlavnej téme konferencie a zborníka.
Otvorený záver
V čase, keď neurovedy márne hľadajú slobodnú vôľu človeka a životy rozvinutých spoločností ovplyvňujú veľké dáta a algoritmy súkromných záujmov, je reflexia nezávislosti vítaná a potrebná. Zameranie konferencie umožnilo tematizovať širokú škálu otázok – od zmyslu nezávislej kultúry až po jej konkrétne prejavy a problémy. Predložená publikácia je zborníkom s pomerne heterogénnymi príspevkami bez nárokovania si na komplexnosť. Prináša však viaceré zaujímavé texty ukazujúce na ďalšie možnosti uvažovania o nezávislej kultúre a jej realizácii na Slovensku.
Ivan Stodola (1987)
Doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa históriou a didaktikou.
