Vyhľadávanie
 |
 |
 |
 |
Dňa 6. apríla pokračovala séria prezentácií Dejín slovenskej literatúry III na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Literárne informačné centrum vyslalo autora publikácie profesora Viliama Marčoka a jedného zo spoluautorov, Dr. Ondreja Herca. Pracovníkov LIC zastupoval riaditeľ Alexander Halvoník, Anton Baláž, Ľubica Suballyová, predaj kníh zabezpečila Oľga Mikušová a Marián Semaník.
Prezentácia dejín sa konala krátko popoludní v aule fakulty. Viedol ju vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry doc. PaedDr. René Bílik, CSc.. Spomedzi pedagógov sa na prezentácii ešte zúčastnili prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc., doc. PhDr. Elena Krasnovská, CSc., a PhDr. Juraj Hradký, PhD.
Riaditeľ LIC Alexander Halvoník oboznámil študentov s najvýznamnejšími aktivitami nášho pracoviska a upozornil na užitočnosť a využiteľnosť našej internetovej stránky aj pre študentov odboru slovenskej literatúry.
Autor Dejín slovenskej literatúry III Viliam Marčok sa zdôveril aj s osobnými motiváciami, ktoré boli hnacím motorom pre naplnenie myšlienky spísať najnovšie dejiny slovenskej literatúry – napriek tomu, že sú stále otvorené ďalším autorským a interpretačným prístupom. Z literárneho procesu zdôraznil najmä problém mravnosti, ktorý napriek dobovým tlakom a tvorivým útlakom bol prítomný, hoci aj v „okrajových“ detektívnych žánroch (napriek tomu, že bol tematicky odsúvaný z oficiálne propagovaného prúdu). A tak sa hlavným problémom literatúry stalo hľadanie identity jednotlivca („otázkou bolo identifikovať sa s kolektívnym, alebo si zachovať identitu aj za cenu deviačných excesov?“). V. Marčok pripomenul aj hlavný metodologický prístup – realizoval ho nastoľovaním problémov – a svoje dejiny označil ako dejiny rekonštrukčné, otvorené a dynamické, kde sa fakty nefixujú v prvopočiatočnom vnímaní literárnou kritikou. V závere svojho vystúpenia adresoval študentom výzvu – „byť pokornejším, úctivejším aj k ilúziám iných“ (veď napokon, nikdy sa nikomu celkom úplne nepodarí realizovať svoje sny...).
 |
Ondrej Herec, autor kapitoly Vznik a premeny modernej fantastiky, otvoril svoj príspevok širším, ba filozofickým poznaním, že „základom objavovania je konzervativizmus“, no vzápätí obrátil pozornosť na aktuálne „znovuzrodenie schopnosti rozprávať“, až po budúcnosť, ktorú žijeme už dnes v ére virtuálneho univerza.
Na otázku zo študentského auditória, prečo sa nezaoberáme aj literatúrou písanou na stránkach internetu, odpovedal Ondrej Herec. Odpoveď uviedol latinským „Litera skripta manet“ – Napísané platí, čo však nie je výrokom prítomným, ale minulým, platným v stredoveku. V oblúku času sme boli svedkami, že napríklad v ére socializmu bolo možné napísať všeličo, o čom dnes už vieme, že neplatí. A dnes ťažko zistiť, čo platí a čo neplatí – zvlášť o tom napísanom na internete, ktorý je zahltený komerčnými aj pornografickými stránkami – a ten malý podiel ostatného nie je nijako verifikovaný.
Text a foto: Ľubica Suballyová
