Tomáš Janovic 2. marca na prezentácii novej knihy Pavla Vilikovského  Čarovný papagáj a iné gýče nielen ,,nakŕmil“ Čarovného pagája prosom, ale predniesol aj tieto žičlivé slová:

,,Pred štyrmi rokmi vydal Pavel Vilikovský román Posledný kôň Pompejí, a teraz držíme v rukách jeho Čarovného papagája. Bolo by veľmi lacné zažartovať: Vilikovskému sa minuli kone, tak sú mu dobré aj papagáje. Lenže fór je v inom. Vilikovský je Vilikovským, či píše o koňoch, či o čarovnom papagájovi úspechu – tak sa volá jedna poviedka -, alebo keď píše o svojom otcovi.

Jeho otec Jano si 12. januára 1922 zapísal do denníka: ,,Je zde velice dobrý příklad toho, jak skutky a slova člověka nesouhlasí s jeho pocity a skutečnými názory.“

Aj syna Paľa zaujíma tento večný rozpor, pravdaže, nielen tento. Našťastie, ľudských rozporov je habadej, a Pavel Vilikovský sa im usilovne venuje. Strháva masky skutkom i slovám. Robí to brilantne aj preto, lebo píše konkrétne.

Pozrime sa teda detailne na jeho detaily. Vybral som si celkom náhodne jeden odsek z jeho poviedky o otcovi a narátal som v ňom: oriešok 1x, brata 1x, fotografiu(tú istú) 3x, jedáleň 1x, popolník 1x, kachle 1x, roh kúpeľne 1x, pľuvadlo (to isté) 3x a 1x lavičku na špinavú bielizeň, kde bolo pľuvadlo odložené. Teraz sa iste spýtate: Čo už možno týmito obyčajnými detailmi vyjadriť? Ako možno nimi zaujať čitateľa a postoj? Odpoviem opäť citátom z knihy: ,,Kúcanský-Smith nebol úplný tupec. Nevedel povedať, čo je umenie, prečo je to isté slovo v jednej vete umením a v druhej nie, to napokon nevie nik, ale keď na ten zázrak natrafil, bezpečne ho poznal.“

Aj ja som ten zázrak bezpečne  v tejto knihe poznal, lebo nie som úplný tupec. A tak sa, milí priatelia, lúči s vami dvojica Kúcanský-Smith a Janovic.

A ja za posledného z tejto dvojice už len malé post scriptum Vladimír Holan napísal „víno je hlbšie ako pohár“ a ja dodávam „Niekedy je kniha hlbšia ako život“.