Vyhľadávanie
V Štúdiu 12 v Bratislave sa stretli 23. júna na krste zbierky poviedok Juraja ŠEBESTU Triezvenie, ktorú vydalo vydavateľstvo Juga, autorovi priatelia a príbuzní. Juraj ŠEBESTA (1964) už publikoval poviedky v časopisoch Nové slovo mladých, Literárna príloha Smeny, Romboid, Dotyky, Kalligram, RAK a Wuhladko. V roku 1996 získal cenu poroty v súťaži Poviedka, ktorú organizuje vydavateľstvo L.C.A. Slovenský rozhlas realizoval jeho hru Kuleha. Venuje sa divadelnej publicistike a prekladom divadelných hier z angličtiny. Zostavil publikáciu Sam Shepard Hry, edične pripravil sériu anglických prekladov slovenských hier Contemporary Slovak Drama 1 – 5 , ktoré vyšli v Divadelnom ústave v Bratislave, kde pracuje.
Zaplnená sála sľubovala, že tento knižný debut bude mať veľa čitateľov. O tom, že jeho rozmanité poviedky poskytnú neraz svojím čiernym humorom a ironickým tónom s optimistickým vyznením silné zážitky, presviedčali moderátor Ľubomír FELDEK, hosť programu básnik Erik ONDREJIČKA, vydavateľ Ján JANKOVIČ, ale predovšetkým ukážky, ktoré prečítali autorove sestry Katarína a Zuzana. V duchu poetiky väčšiny poviedok pokrstili účinkujúci (zľava: Ľ. Feldek, J. Jankovič, J. Šebesta a E. Ondrejička) tento knižný debut popolom z kaviarenských popolníkov zo Štefánky. Pri tejto slávnostnej príležitosti venoval autorovi jeho dlhoročný priateľ, literárny súpútnik Erik ONDREJIČKA tri básne. Pripájame aspoň jednu z nich:
Peklo nebo
Neviem či to už viete alebo neviete
ale peklo a nebo sú tuto na svete
A peklo?
Peklo je čosi ako nekonečná novela
napísaná v štýle latino
v prázdnote špinavého hotela
v ktorom sa sami pozývame na víno
a iba pre vás správa čisto dôverná
celé dni sa tam musí čítať moderna
A nebo?
Nebo je Staré Mesto plné anjelov
čo nás večne prehliadajú s tvárou veselou
no život v ňom je akýsi podozrivo krátky
keď starým láskam zrazu ovísajú zadky
a vädnú tváre
iba v očiach nosia nezábudku
presne tak totiž vyzerá ženský anjel smútku
keď vravia že s nami kedysi boli šťastné
A odmenou?
Odmenou sú nám zase iba básne
a ešte aj zbytočne hrubé spôsoby
pred vchodom pre veľmi dôležité osoby
kde môžeme pokojne postávať hoci aj do rána
a pozdrav je len
„Odvlečte niekam toho ožrana
Kto mal vedieť že tu bude skôr“
Knock knock knockin’ on heaven’s door
