Vyhľadávanie
Pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky sa 1. januára 2023 konalo v budove Slovenskej filharmónie udeľovanie štátnych vyznamenaní 28 osobnostiam z rôznych oblastí spoločenského života.
Udelením štátnych vyznamenaní prezidentka Slovenskej republiky oceňuje osoby (výnimočne aj kolektívy) za ich mimoriadne alebo významné zásluhy v prospech Slovenskej republiky, demokracie, obrany a bezpečnosti štátu, výsledky činnosti alebo za ich iné výnimočné činy. Na slávnostnom akte boli prítomní aj prezidenti susedných štátov; český prezident Miloš Zeman, rakúsky prezident Alexander Van der Bellen, poľský prezident Andrzej Duda, podpredsedníčka vlády Ukrajiny Iryna Vereshchuk a najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky. Mila Haugová bola vyznamenaná Pribinovým krížom II. triedy za mimoriadne zásluhy a kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, najmä v oblasti literatúry. Ľudovít Didi, ktorý debutoval ako 73-ročný prvým rómskym románom Svätené vetrom, bol vyznamenaný Radom Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ako aj ľudských práv a ich ochranu. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam získala aj spisovatelka a prvá slovenská feministka Hana Gregorová za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Mila Haugová patrí ku kľúčovým osobnostiam súčasnej slovenskej poézie. Okrem pôvodnej tvorby sa venuje aj prekladu (S. Plath, I. Bachmann, E. Lasker-Schüler, P. Celan a i.). Jej prvá básnická zbierka Hrdzavá hlina (1980) vyšla pod pseudonymom Mila Srnková. Poetkina poézia z deväťdesiatych rokov výrazne ovplyvnila najmladšiu generáciu básnikov a poetiek. Haugovej tvorba obraňuje ľudskú intimitu ako nástroj prenikania k zákonitostiam existencie človeka. Symbolickou métou jej uznania je aj umiestnenie poetkinej básne (spolu s básňou Ivana Štrpku) do časovej schránky v hlave archanjela Michala na Michalskej veži, ktoré sa uskutočnilo v októbri 2022.
Mila Haugová sa narodila 14. júna 1942 v Budapešti. V detstve sa s rodičmi sťahovala na rozličné miesta Slovenska: Vráble, Nitra, Breziny, Zlaté Moravce, Levice. Otec bol v rokoch 1951 – 1953 väznený z politických dôvodov. Absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre (1959 – 1964). Pôsobila ako agronómka, potom ako stredoškolská učiteľka. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigrovala do Kanady, po roku sa však vrátila do vlasti. V roku 1972 sa presťahovala do Bratislavy. V rokoch 1986 – 1996 bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid. V roku 1996 absolvovala študijný pobyt v USA. Žije striedavo v Bratislave a v Zajačej doline. Je autorkou viac ako dvadsiatich básnických zbierok. Debutovala zbierkou Hrdzavá hlina (1980). K jej najvýznamnejším dielam patria: Čisté dni (1990), Praláska (1991), Dáma s jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1997), Zavretá záhrada (reči) (2001), Archívy tela (2005), Terče (2006), Miznutie anjelov (2008), Cetonia aurata (2013), Srna pozerajúca na Polárku (2016) a ďalšie. V roku 2021 jej vyšla zbierka básní Z rastlinstva. Píše aj prózu: Zrkadlo dovnútra (2009), Tvrdé drevo detstva (2013), Písať ako dýchať (2014) a Archívy priestorov (2018).
Poetke srdečne blahoželáme.
