Prežiť minulosť nanovo a vidieť ju inak

Poetka Katarína Kucbelová je nominovaná na Cenu Jána Johanidesa 2020 so svojou prvou prozaickou knihou Čepiec.

Čo bol prvotný impulz, aby si sa rozhodla práve pre tému tradičného ľudového umenia?

Ponúkala optiku na spoločnú aj osobnú históriu, ktorá mala potenciál odkrývať skutočnosti, ktoré som si do dôsledkov neuvedomovala.

Po štyroch zbierkach poézie novela. Teraz už môžeš porovnávať. Aký je pre teba rozdiel pri písaní poézie a prózy?

Písanie prózy znamená pre mňa kontinuitu v písaní, podľa možností každodennosť, hoci aj na pár minút. Nestrácať kontakt s rozpísanou knihou, držať v hlave veľa textu a vnímať naraz celok, kompozíciu, vývin postáv a zároveň detaily na úrovni vety. Poéziu píšem inak. Básne neprichádzajú denne a na záver potrebujem síce kratší, ale oveľa nerušenejší čas na to, aby sa z básní stala kniha. Ten už dlhšie nemám.

Poézia zostala v jazyku, v minimalizme výrazu, sile nevypovedaného. Ako si hľadala svoj prozaický štýl?

Postupne som sa s ním zoznamovala, sledovala som, čo je pre mňa dôležité, čo rozvinúť, čo potlačiť. Na jednej strane vrstevnatosť, hutnosť poézie - povedať inak, obrazne, naznačiť a na druhej strane zachovať hovorovosť, komunikatívnosť, veľká časť knihy má základ v rozhovore. Svoju úlohu v texte hrá aj lexika spojená s remeslom, ktorým som sa v novele zaoberala. Tá dodáva knihe atmosféru, pretože sa s ňou nestretávame bežne. Používať a objavovať túto slovnú zásobu v texte pre mňa znamenalo niečo podobné, ako hrať sa s materiálom, skúšať jeho pevnosť, vnímať farebnosť a iné vlastnosti.

Priniesol ti tento projekt lovenia v pamäti s tetou Iľkou okrem knihy niečo iné?

Príležitosť vytvoriť podmienky prežiť odznova niečo ako dospelá alebo zrelšia osobnosť, ktorá zakonzervovanú minulosť vidí už inak. Lovenie v pamäti týmto spôsobom mi prinieslo istú korekciu minulosti. Prežila som si, že podstata ľudového umenia je svojim spôsobom terapeutická, je vo vzájomnom zdieľaní životných príbehov a pri spoločnej ručnej práci je na to čas. Keď sa na to pozrieme takto, aj insitnosť, či naivnosť, ktorá je s výstupmi ľudového umenia spojená, má zrazu iné kvality. 

V Šumiaci si vyšívala čepiec. Čo a kam sa pôjdeš najbližšie naučiť?

Rada sa cielene, s väčším alebo menším úspechom učím nové veci, učenie počíta s nejakou budúcnosťou, pomáha to prežiť. Mám v hlave niečo, čo by som potrebovala bližšie preskúmať a niečo sa o tom naučiť, nie je to v tomto prípade zručnosť a či to je aj na knihu, v rámci možností skúmam práve v tomto čase.