Pozvanie znelo: laudácia. K polookrúhlym narodeninám, ktoré sa svojím číselným zápisom ponášajú na moje šťastné číslo súvisiace s dátumom môjho narodenia (5. 5.). Priznávam, že sa mi „laudatio“ k (profesorke) Marte (Součkovej) akosi ani nehodí. Poznáme sa od mladosti, prešli sme spoločne všetkými publikačnými tribúnami, a napriek oddialeným pôsobiskám a životným peripetiám nikdy sme celkom jedna druhej nezišli z očí – aspoň sme čítali a vzájomne komentovali svoje texty.
No, popravde, najmä Marta moje, keď sa u mňa v bibliografii objavila aj položka: próza. To bol asi druhý symbolický „vrchol“ v našich vzťahoch, keď moje autorské aktivity zapadli do Martinho odborného horizontu a stali sa predmetom jej recenznej odozvy. Aj na vlastnej koži som si ju tak mohla preveriť ako pozornú a vnímavú čitateľku so širším kontextuálnym ukotvením, hoci si doteraz myslím, že najväčšia sila jej odborného záberu väzí v metodickosti, materiálovom prehľade a aktuálnom sledovaní najnovšej ponuky. Nikdy neustrnula v okruhu „svojich“ (favorizovaných) autorov či autoriek, ale so všetkou potrebnou zvedavosťou otvárala knihy aj tých, ktorí/é prichádzali a dodnes prichádzajú za nami. Tiež autorov-debutantov s neznámymi menami, no vracala sa aj k svojim osvedčeným tipom (tiež z medzivojnového obdobia) – a tak budovala hodnotovú sieť a udržiavala povedomie o literárnych výkonoch či pseudovýkonoch obdobia moderny a postmoderny, ktorá z nej urobila prirodzenú vedeckú a odbornú autoritu. Okrem nesmiernej pracovitosti by som rada poukázala aj na ďalšiu jej, pre nás všetkých prospešnú vlastnosť. Napriek svojej akademickej kariére nikdy nemala problém so vstupovaním do verejného, nie výlučne vedeckého komunikačného okruhu či literárneho diskurzu (čo na Slovensku nie je celkom samozrejmosť) a svoj čas a energiu nešetrila ani v organizačnej rovine. A v neposlednom rade by som nerada vynechala aj také jej vlastnosti, ako sú ochota ďalej sa učiť (mám na mysli napríklad feministické štúdiá), sebakritickosť, prirodzenosť a komunikatívnosť.
Keď rozmýšľam nad tým, aký plný a obetavý život (pre slovenskú literatúru a kultúru) Marta Součková vedie, musím sa iba trpko pousmiať nad konštatovaniami, že odchodom starších kolegov, naposledy literárneho vedca Vlada Petríka, ktorý nám všetkým bude chýbať, akoby v slovenskej literatúre a literárnej vede vymizli osobnosti – že ich v podstate niet. Nie je to pravda, len si ich musíme vedieť objaviť a ceniť. Martu vnímam ako jednu z tých mnohostranných a spájajúcich spriatelených osobností vedľa seba a toto vedomie mi robí dobre. Teším sa na ďalšiu spoluprácu a pridávam sa ku gratulantom, milá Marta.
Stanislava Chrobáková Repar
