Salon du Livre je najväčší medzinárodný knižný veľtrh vo Francúzsku. Okrem neho sa tam organizujú viaceré knižné veľtrhy zamerané na tituly pre deti. Výnimočný je tým, že ukazuje vzťah Francúzov k literatúre. Tradícia vzťahu čitateľov, autorov či vydavateľov ku knihe je tam veľmi silná, pretože táto krajina si svojich čitateľov vychováva.

Deti a študenti majú vstup zadarmo, čo sa u nás nemôže stať. Čitatelia sa tu majú možnosť stretnúť s každým zo svojich obľúbených autorov. Televízie a rozhlas denne vysielajú reportáže, sú tam od rána do večera. Pozývajú si hostí, besedujú o všetkom možnom, od literatúry až po problémy s čítaním. Veľká oblasť je venovaná komiksu a literatúre pre deti. Dobrou príležitosťou je aj pre knihovníkov z celého Francúzska, ktorí chcú knihy vidieť, ohmatať si ich, aj preto je tento veľtrh taký výnimočný.

Na našom stánku sme prezentovali najnovšie tituly. Veľmi sa zaujímajú o detské ilustrované knihy, a, samozrejme, že texty sa im zdajú pridlhé, pretože Francúzi poskytujú detským čitateľom najmä obrázkové knižky s krátkymi textami. Napríklad sa im veľmi páčila kniha Kozliatka, konkrétne nápad, že z jednej strany je klasická rozprávka Márie Rázusovej-Martákovej a z tej druhej prerozprávaná rozprávka Jaroslavy Blažkovej. Zaujíma ich tiež naša história, ale z historických osobností poznajú iba Dubčeka, dokonca sa o ňom učia aj stredoškoláci, potom rok ’68, a tak trochu vnímajú aj súčasnú situáciu na Slovensku. Na stánku sme nemali žiadneho autora a ani podujatie, pretože sme sa zamerali na prípravu čestného hosťovania na budúci rok. Pozvané bude mesto Bratislava a my cezeň chceme prezentovať slovenskú literatúru.

Francúzov zaujíma najmä súčasná literatúra, chcú sa z nej dozvedieť o našom súčasnom živote. Ako zmýšľame, aké problémy nás trápia, ako tu ľudia žijú a dôležitá je pre nich naša história a filozofia, pretože tam sa to najviac ukáže. Keďže Viliam Klimáček uvádzal vo Francúzsku minulý rok v septembri hru o roku ’68, prejavili záujem aj o neho, ďalej o Janu Juráňovú a jej dielo Žila som s Hviezdoslavom, čo bolo aj pre nás prekvapenie. Podľa nich je to, vraj, veľmi podnetný ženský pohľad, feminizmus v takomto podaní by radi priniesli na ich trh. Ďalej ich oslovil Rukojemník Petra Pišťanka a klasika Živý bič, čo je dobré znamenie, pretože bez kontextu klasickej literatúry nebudú pravdepodobne schopní do hĺbky pochopiť aj tú našu najsúčasnejšiu.
 
Marta Bábiková