Vyhľadávanie
Tokári mali na Slovensku svoj remesel n íck y cech u ž v 15. storočí. Drevené úžitkové aj dekoratívne predmety vyhotovené pomocou točovky a tokárskych nožov sa dajú kúpiť v predajniach ÚĽUV. Vo vybraných predávajú aj knihu Jozefa Saba Tokár. Prvá časť sa venuje drevinám a drevu. Dreviny sú predstavené prehľadne a o každej sa dozvieme, akú má kôru, drevo, cievy, ročné kruhy, textúru, tvrdosť, ale aj akú má trvanlivosť, na čo je vhodná a ako sa suší. Zaujímavé sú aj poznámky – napríklad listy, kôra a semená agáta bieleho sú jedovaté a môžu pri práci vyvolať podráždenie pokožky; ak chceme mať drevo z hraba obyčajného svetlej farby, treba ho pilovať len v zime; drevo z orecha vyrúbaného na jar je pri tokárstve takmer nepoužiteľné.
Konkrétnej tokárskej práci sa venuje druhá časť knihy: prehľadná, zrozumiteľná s nákresmi aj fotografiami. Podľa podrobného postupu s upozornením, ako sa vyvarovať častým chybám, si môže vytočiť lyžicu, misku či vázu aj začiatočník. Prirodzene, nie hneď, ale po zvládnutí techniky, po hodinách trpezlivého zžívania sa s drevom a točovkou.
Keď nám Jozef Sabo doniesol knihu do redakcie, porozprával nám aj niekoľko príbehov. Zaujalo ma, ako roky hľadal morušové drevo, aby zhotovil misku pre človeka, ktorý ju chcel ako spomienku na záhradu pri rodnom dome, ale aj o zbieraní stolárskeho a tokárskeho náčinia. Príbehy zakomponoval aj do opisov pracovných postupov. Vlastne celá kniha je príbehom veľkej lásky a úcty k drevu, tradícii a tokárstvu. Autor ju sám napísal, vydal a po zistení podmienok distribúcie ju aj sám predáva. Jeden výtlačok venoval do našej súťaže. Na druhý deň však telefonoval, že knihu nemáme do súťaže dávať, lebo v nej našiel chyby. Aj ja som našla. Darmo, lepšie ovláda tokársky nôž ako jazyk. Napokon sme usúdili, že jazykové prehrešky mu čitatelia hádam prepáčia.
