Prvé výsledky výskumu čítania

Rozsiahle výskumy čítania, ktoré sa od roku 2000 uskutočňujú vo vyspelých krajinách (výskum čítania dospelých a študentov PISA v krajinách OECD, medzinárodný porovnávací výskum PIRLS o vývine čitateľských schopností desaťročných detí v 35 krajinách sveta, vrátane SR) ukázali, že civilizačný vplyv moderných technológií a zmeny spôsobu života - v tom i posuny v masovom a individuálnom prežívaní kultúrnych a iných ľudských hodnôt - neovplyvňujú len materiálny spôsob života a kultúru životného štýlu, ale aj psychologické mechanizmy čítania.
           Uvedené výskumy, napríklad, ukázali, že v kultúrach euro-amerického priestoru klesá predaj detskej literatúry a zároveň narastá počet detí so špecifickými poruchami učenia. Psychológovia predpokladajú, že tieto dva javy súvisia, lebo výskumy potvrdzujú, že dieťa, ktoré od útleho veku číta so svojimi rodičmi, dosahuje optimálny duševný vývin, má lepšie výsledky počas štúdia a dokonca aj neskôr v zamestnaní.
           Kľúčovou a nezastupiteľnou úlohou Literárneho informačného centra - ako vyplýva už z názvu inštitúcie - je udržiavať a zveľaďovať komplex informácií a dát o aktuálnom pôsobení knihy a všetkých druhov literatúry v kultúre.
           Preto Literárne informačné centrum v spolupráci s Ústavom výskumu kultúry a verejnej mienky Národného osvetového centra (ÚVKVM) skoncipovalo pod záštitou MK SR štúdiu

 

"Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR 2003"

 

Štúdia je postavená tak, aby bola svojou štruktúrou kompatibilná s uvedenými výskumami vo vyspelých krajinách a zároveň nadväzuje na vlaňajší výskum ÚVKVM "Vzťah obyvateľov SR k literatúre". Rozširuje preto zber údajov o čítaní na celý komplex čitateľských aktivít, nie len úzko literárnych, ale aj na oblasť čítania odborných, populárno-odborných textov a všetkých typov periodickej tlače, vrátane zábavných magazínov a komiksov.
           Súčasťou štúdie je aj pilotný výskum stavu psycho-sémantických mechanizmov čítania, ktorým sa na fokusovej vzorke 150 stredoškolákov odskúšala účinnosť a vyhodnocovacie postupy dotazníka skoncipovaného u nás na báze skúseností výskumu PISA. Cieľom pilotného výskumu je účinná aplikácia odskúšaného dotazníka na celú reprezentatívnu vzorku 1500 respondentov pri pokračovaní výskumu v budúcich rokoch.
           Výskum ukázal, že čítanie sa v SR prirodzene a dynamicky vyvíja od tradičného slovenského kultu beletrie k pragmatickému čítaniu dátových textov (žánrov vecnej literatúry a literatúry faktu).
           Napríklad, v šesťdesiatych rokoch 20. storočia mali pôvodné diela slovenskej literatúry i literárne časopisy mimoriadne vysoké náklady, v niektorých prípadoch prevyšujúce 100 000 exemplárov, ešte v rokoch 1989 - 1991 dosahoval, napríklad, náklad Literárneho týždenníka takmer 30 000 výtlačkov. Záujem čitateľov a ich kultúrna zameranosť sa však po roku 1990 dynamicky menili. 

           Dnešný stav dobre charakterizujú vzájomné pomery v čítaní beletrie, odborno-vedeckej literatúry s profesionálnym zameraním (v súvislosti s výkonom povolania) a populárno-odbornej literatúry v súvislosti s rekreačnými aktivitami obyvateľstva (čítanie ako zveľaďovanie rôznych koníčkov a aktivít vo voľnom čase).
           Výskum ukázal, že o beletriu si hlboký či hlbší kultúrny záujem (potrebu čítať beletriu denne alebo aspoň raz do mesiaca) zachováva 37,6% respondentov, z toho príležitostnými čitateľmi beletrie je 27,8%, no dennými čitateľmi beletrie je len 8,9% respondentov - beletriu k svojmu životu vôbec nepotrebuje 34,5% respondentov.
           Je teda zrejmé, že - hoci pre ani nie desatinu čitateľov (8,9%) je beletria dennou potrebou - príležitostní čitatelia beletrie tvoria, naopak, pomerne silnú skupinu 37,6% - no spolu s tými, ktorí beletriu čítajú len raz za štvťroka až raz za rok (27,8%) je to až 65,4%, čo je pomerne povzbudzujúci profil záujmu.
           Pritom u všetkých priaznivcov beletrie v rebríčku aktuálne čítaných autorov jednoznačne vedie Keleová-Vasilková, Dobšinský, Hečko pred Steelovou, Exupérym, Hellerom a ďalšími zahraničnými autormi bestsellerov. Na Slovensku tradičný vzťah k pôvodnej literatúre sa teda zachováva, len mení svoju formu - vyhľadávanie rekreačného nie náročne kultivujúceho čitateľského zážitku.
           Kultúrne hodnotným čítaním je však aj čítanie odbornej či vedeckej literatúry, ktorého cieľom je získanie a použitie informácií v súvislosti s výkonom povolania - v tejto skupine sú zastúpení respondenti z oboch čitateľských kategórií, teda aj stáli a sporadickí čitatelia beletrie, aj takí, ktorí beletriu ignorujú.
           Zloženie tejto vrstvy čitateľov je veľmi podobné štruktúre čitateľov beletrie (12% stálych čitateľov - 38,1% dôsledných nečitateľov odbornej a vedeckej literatúry). Tento stav však súvisí s výkonom povolania, preto sa uvedené dve oblasti záujmu zároveň odlišujú motiváciou - veď čitatelia odbornej a vedeckej literatúry v súvislosti s výkonom povolania pristupujú k textu ako k dátovému zdroju, nie ako k zdroju imaginácie (estetického, rekreačného či únikového zážitku).
           Preto bolo zaujímavé porovnať, aký vzťah k beletrii majú tí, ktorí intenzívne čítajú odborno-vedeckú literatúru a, naopak, aký vzťah k odborno-vedeckej literatúre majú stáli čitatelia beletrie:
           Stáli čitatelia beletrie sú v 15,3% prípadov aj stálymi čitateľmi odborno-vedeckej literatúry - ak k nim pripojíme aj takých, ktorí odborno-vedeckú literatúru čítajú aspoň raz do týždňa (21,4%) a raz do mesiaca (11,5%), dostaneme pomerne silnú skupinu 48,2%. Vôbec alebo takmer vôbec nečíta odborno-vedeckú literatúru 19,8% stálych čitateľov beletrie.
           Profesionálni čitatelia odborno-vedeckej literatúry sú v 11,4% prípadoch aj stálymi čitateľmi beletrie - ak k nim pripojíme aj takých, ktorí beletriu čítajú aspoň raz do týždňa (15,3%) a raz do mesiaca (14,8%), dostaneme pomerne silnú skupinu 41,5%. Vôbec alebo takmer vôbec nečíta beletriu len 14,2% profesionálnych čitateľov odborno-vedeckej literatúry.

Podnetné je aj nasledujúce porovnanie

  1. Stáli čitatelia beletrie intenzívne (t.j. denne alebo aspoň niekoľkokrát v týždni) čítajú zábavné či oddychové periodiká v 32,8% a komiksy v 3,8%.
  2. Stáli čitatelia odborno-vedeckej literatúry s profesionálnym zámerom intenzívne (t.j. denne alebo aspoň niekoľkokrát v týždni) čítajú zábavné či oddychové periodiká v 32,4% a komiksy v 3,4%.
  3. Tí, ktorí vôbec nečítajú beletriu intenzívne (t.j. denne alebo aspoň niekoľkokrát v týždni) čítajú zábavné či oddychové periodiká v 15,9% a komiksy v 5,2%.

Prekvapujúce je zistenie, ktoré vyplýva z porovnania uvedených troch kategórií respondentov (najmä nečitateľov beletrie) - nepotvrdil sa očakávaný priamy vzťah medzi redukciou potreby čítať náročnejšie texty a redukciou analytickej pred-stavivosti - v takom prípade by totiž skupina tých, ktorí vôbec nečítajú beletriu (t.j. 34,5% respondentov) mala prejaviť zvýšený záujem, napríklad, o hotovú imagináciu komiksového textu-obrazu. Výsledok je však presne opačný: až 92% z nich sa nezaujíma o komiks (88,6% vôbec, 3,4% najviac raz ročne). Len 5,2 % tejto kategórie respondentov nečítajúcich beletriu sú stálymi čitateľmi komiksov.  Je teda zrejmé, že tí, ktorí vôbec nečítajú beletriu (t. j. uvedených 34,5% respondentov) majú redukovaný záujem o čítanie vôbec - jedinú výnimku tu tvoria denníky, čo je pozitívny fakt, dokumentujúci, že čítanie rozhodne neodumiera - iba, aj v tejto kategórii, mení svoju formu:
           Vo všetkých uvedených kategóriách čitateľov má veľmi silné zastúpenie čítanie periodickej tlače, motivované najmä záujmom o domáce politické dianie, čo je ďalší pozitívny fakt, ktorý z výskumu vyplynul. 1. Tí, ktorí vôbec nečítajú beletriu, čítajú denníky aspoň raz v týždni v 74,4% (denne 26,1%). 2. Intenzívni čitatelia beletrie čítajú denníky aspoň raz v týždni v 74,4% (denne 49,6%). 3. Intenzívni čitatelia odbornej literatúry čítajú denníky aspoň raz v týždni v 79,6% (denne 36,4%).
           PSYCHOLÓGIA ČÍTANIA, ktorú sme mapovali špeciálnym psycho-sémantickým dotazníkom na fokusovej vzorke stredoškolákov - žiakov gymnázií - naznačuje, že u mládeže, ktorá sa pred voľbou povolania intenzívne zameriava na štúdium, je čítanie analyticky aj imaginačne veľmi kvalitné a hodnotné.
           Zistili sme, že krátkodobá pamäť je účinnejšia v sémantickom prostredí beletristického textu ako v prostredí dátového (vecného, opisného, výkladového) textu, a to v pomere cca 4:3.
           Priaznivé je aj meranie analytickej pamäti (momentálnej klasifikácie dát počas čítania), kde sme porovnávali funkciu algoritmických riešení (pravidlá neznámej hry a okamžitá schopnosť pokračovať v rozohratej situácii), funkciu evidencie abstraktných eticko-hodnotových údajov-predstáv (potreba, nevyhnutnosť, sloboda a podobne) so schopnosťou rozlišovať historické údaje uvedené v texte od schémy predstáv, daných bežnou skúsenosťou či vzdelávaním - výsledok možno vyjadriť pomerom 8 : 5 : 3 (čo je pomer úspešných a neúspešných riešení príslušnej úlohy testu) v prospech schopnosti analyticky rozvíjať algoritmy a správne klasifikovať abstraktné dáta - s výnimkou číselných vzťahov, kde bol pomer v neprospech aritmetickej gramotnosti pomerne nepriaznivý 1:5.