Iba pár dní po smrti českého hudobníka a  spisovateľa Filipa Topola (1965 – 2013) vyšla jeho knižka s názvom Jako pes (Revolver Revue 2013). Sú v nej obsiahnuté tri krátke poviedky, ktoré napísal v polovici 80. rokov minulého storočia. Ak k nim pripočítame Topolovu ranú prózu Mně 13, krátky príbeh Karla Klenotníka cesta na Korsiku, ktorý získal cenu Nadácie Český literárny fond za najlepšie prozaické dielo za rok 1999, ako aj poetické Zápisky milencovy, bude to stále dielo rozsahom neveľké – ani nie stopäťdesiat knižných strán. Všetky tituly však stavajú na živom príbehu so zvýšenou dramatickosťou. Prózu Mně 13 písal Topol koncom 70. rokov, keď mal naozaj trinásť rokov a zoznamoval sa s prostredím pražskej Malej strany (najmä jej hospodami). Už tu svoju introvertnú povahu a ostýchavosť prebíjal siláckymi rečami a sebapotvrdzoval sa známosťami s rôznymi indivíduami, medzi ktorými nechýbali alkoholici a feťáci. Ako trinásťročný založil aj kapelu Psí vojáci, ktorá patrila k najvýznamnejším undergroundovým skupinám v Čechách.

O takmer dvadsať rokov menej má novela Karla Klenotníka cesta na Korsiku. Jej autor je vyzretejší, no vnútorná neistota a neustála sebatrýzeň hrdinu sú v nej stále prítomné (každú z hlavných postáv kníh možno identifikovať ako Topolovho literárneho dvojníka). Už v Prahe pri nastupovaní do diaľkového autobusu má hrdina malú dušičku a ani si nie je istý, či sa mu do sveta chce ísť. Ale prekonal vážnu chorobu a rozhodol sa pre zmenu prostredia. Ukáže sa však, že ani talianske Miláno naňho nemá blahodarné účinky, naopak, v hluku klaksónov motoriek si pripadá ešte viac stratený. Otázka znie, či je to spôsobené nepripravenosťou človeka dospievajúceho v socializme na svet, ktorý sa vzápätí otvoril a my sme sa v ňom nevedeli pohybovať, alebo skôr prežitým citovým otrasom…

Nová kniha Jako pes je súborom troch doposiaľ nepublikovaných poviedok, ktoré Topol napísal v roku 1985, teda ako dvadsaťročný. Rozprávač v nich čitateľa prevedie niekoľkými pražskými putikami, ktoré síce môžu mať honosný názov (U Krále brabantského), ale zvádzajú poväčšine k jednému – aby sa tu človek nalieval. Kamarátiť sa s alkoholom znamená takmer vždy skôr či neskôr sa s ním potýkať. A to sa stalo osudným aj Filipovi Topolovi. Zomrel týždeň po svojich 48. narodeninách 19. júna v Prahe. Pochádzal z literátskej rodiny: jeho otec je spisovateľ Josef Topol, dedo Karel Schulz je autorom románu Kámen a bolest, brat je prozaik a básnik Jáchym Topol.