Putovanie snovou záhradou

 

Miroslav Cipár debutoval ako ilustrátor knižky Ľubomíra Feldeka Hra pre tvoje modré oči, ktorá bola z politických dôvodov v roku 1958 kompletne zošrotovaná. Viac než po 60 rokoch teraz vychádza v pôvodnom prevedení.

 

 

Keď v roku 1957 Ľubomír Feldek, básnik a začínajúci redaktor v Mladých letách, dostal na starosť organizovanie súťaže v leporelovej sekcii, vyvolal svojou iniciatívou malú revolúciu. Do súťaže v tomto (z hľadiska dejín literatúry) marginalizovanom žánri prizval viacerých svojich básnických kolegov – Viliama Turčányho, Miroslava Válka, Jána Stacha, Jozefa Mihalkoviča a Jána Ondruša.

Sám Feldek sa zapojil štýlom jemu vlastným – v deň uzávierky súťaže si, ako na to spomína v jednom z rozhovorov pre časopis Bibiana (4/2001), „odskočil do neďalekej kaviarne Palace napísať Hru pre tvoje modré oči.“ Súťaž napokon vyhrala Stachova Čokoládová rozprávka, druhá skončila Eleonóra Gašparová s textom Ceruzky a góly a Válkove Kúzla pod stolom spolu s Feldekovým textom získali tretie miesto. Keďže leporelo sa ako knižný artefakt pre najmenších nezaobíde bez obrazovej zložky, Feldek do jeho tvorby prizval aj viacerých začínajúcich výtvarníkov – medzi nimi Albína Brunovského a Miroslava Cipára.

Vďaka tejto iniciatíve, ktorú Feldek ešte zdôraznil v glose s príznačným názvom Bude reč o literatúre pre deti pre časopis Mladá tvorba (v apríli 1958), sa mohlo o literatúre pre deti a mládež s definitívnou platnosťou uvažovať ako o plnohodnotnej súčasti národnej literatúry, so všetkými estetickými atribútmi, aké prináležia umeniu ako takému.

Jasná odmietavá odpoveď

Feldek sa aj v poézii pre najmenších dovolával jej ďalekosiahlych zbraní, ku ktorým radil predovšetkým bohatý metaforický jazyk či originálnu hru so slovom ako jasnú odmietavú odpoveď voči básnickej prvoplánovosti, trivialite a infantilnosti. Takýmto spôsobom nielenže povýšil dieťa na dôstojného partnera v umeleckej komunikácii, ale ho aj ustanovil ako dôležitý inšpiračný zdroj básnickej imaginácie.

Hra pre tvoje modré oči je pozvánkou do sveta fantázie, pestrofarebného snového  predstavenia. Lyrický subjekt, básnik s detskou dušou, prichádza k dieťaťu s oslovením: Hú! Dnes v noci / v čiernom vreci / ukradne ťa kmín. / Ukáže ti fúru vecí, / vletí cez komín. Toto však nie je kmín, ktorý prišiel dieťaťu ublížiť (ako sme často zvyknutí myslieť si o kmínoch), Feldek z neho robí impresária nevšedného cirkusu, kde sa v jednotlivých akrobatických či humorných číslach predstavuje zelenina. Fazuľa je tu tanečnica s hrkálkami, cibuľa zasa veselý šašo, ktorý má kopec kabátov, slnečnice sú čínske žonglérky, uhorka je hadia žena...

Na dvoch vzácnych hostí v snovom cirkuse celú noc dohliada mesiac – raz ako vzdialená žltá hudba, inokedy ako žlté klbko, ktoré visí vo vzduchu, či žmurkajúca guľa. V tomto ohľade funguje mesiac ako centrálna metafora celého textu a je zároveň aj zdrojom mnohých ďalších asociácií.

Bezpečný fiktívny priestor

Feldekov jazyk je doslova presýtený originálnymi metaforami, synestéziami, no pritom je pre dieťa stále dostatočne zrozumiteľný. (Z výskumov o detskej reči vieme, že synestetickú obraznosť, spájajúcu do jedného celku viacero rôznorodých vnemov – vizuálnych, audiálnych, haptických atď. – deti v útlom veku používajú úplne prirodzene, ako akýsi „nedokonalý“ spôsob poznávania a hodnotenia sveta). Feldekova poézia, pretkávaná neveršovanými pasážami, poskytuje dieťaťu bezpečný fiktívny priestor, radosť z objavovania a zároveň v druhom pláne veľmi citlivo pracuje aj s prirodzeným detským strachom z nočnej tmy a chvíľ, keď nie je mama nablízku. Keď sa cirkusové predstavenie skončí, kmín (ako umelecká projekcia samotného básnika) zverí poučenému dieťaťu kľúče od cirkusu, vráti sa s ním domov a na pamiatku mu necháva knižku, ktorá sa volá Hra pre tvoje modré oči.

Text tohto leporela krásne ilustroval Miroslav Cipár, jeho bohatú obraznosť podčiarkol aj vizuálne. V jemných farebných a čiernobielych kresbách zhmotňuje postavu kmína, chlapca aj jednotlivé zeleninové metamorfózy, a pritom stále poskytuje detskému čitateľovi dostatočný priestor na vlastnú predstavivosť. Feldekovo ustanovenie dieťaťa za partnera v básnickom dialógu Cipár výtvarne stvárňuje tak, že sa chlapcova postava objavuje pravidelne, na každej dvojstrane knihy.

Oslobodzujúca sila metafory

Dnes už vieme, že Feldekov odvážny výpad voči rigidnej, triviálnej a schematicky orientovanej poézii pre deti sa na konci 50. rokov 20. storočia neobišiel bez exemplárnej odozvy – celé pôvodné vydanie leporela dali vtedajší cenzori zošrotovať a Feldeka z Mladých liet preložili do fabriky na výrobu televízorov na Oravu. Jeho estetický program s oslobodzujúcou silou metafory, dôkladne podporený ďalšími básnickými aj výtvarníckymi osobnosťami, sa však už, našťastie, nedal zastaviť. A aj keď sa Hra pre tvoje modré oči  k svojim čitateľom dostala už dávno v iných vydaniach (napríklad v časopise Bibiana alebo vo Feldekovej Modrozelenej knihe rozprávok s ilustráciami Albína Brunovského), táto konkrétna kniha vracia dnes jej autorom aj čitateľom to, čo im bolo ukradnuté pred šesťdesiatimi tromi rokmi. A z toho môžeme mať všetci úprimnú radosť.

 

Markéta Andričíková (1974)

Vedecky a pedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej a svetovej literatúre pre deti a mládež a problematike detskej recepcie.

Ľubomír Feldek: Hra pre tvoje modré oči

Ilustroval: Miroslav Cipár

Bratislava: Slovart, 2021

 

 

  • Putovanie snovou záhradou - 0
  • Putovanie snovou záhradou - 1
  • Putovanie snovou záhradou - 2