Vyhľadávanie
V bratislavskom Martinuse na Obchodnej predstavili novú knihu spisovateľa Pavla Rankova Miesta, čo nie sú na mape, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Slovart. Dalo by sa hovoriť o Rankovovom comebacku, keďže moderátor Dado Nagy pripomenul jeho vyhlásenie, ktoré odznelo pri prezentácii Rankovovej zbierky poviedok Na druhej strane (Artforum 2013) – a to, že je to jeho posledná kniha. Na otázku moderátora, prečo zmenil názor, spisovateľ odpovedal, že sa k písaniu vrátil z nedostatku schopnosti robiť iné činnosti. A na otázku, z akých dôvodov vyhlásil, že s písaním končí, uviedol, že tak urobil „z dôvodov úprimnosti“. Naozaj si vraj už ako spisovateľ Pavol Rankov liezol na nervy. „Mal som ho plné zuby, bol to lúzer,“ vyhlásil na adresu spisovateľa Rankova. Potom si však povedal: „No a čo? Veď takých je tu väčšina, na Obchodnej...“ Za zmenou jeho postoja teda nemáme hľadať zásadný zlom – napríklad, že by prežil klinickú smrť alebo niečo podobné. „Zmieril som sa so sebou a pokračujem ďalej.“
Dado Nagy pripomenul, že po dvoch Rankovových románoch, v ktorých spracoval historickú látku, máme opäť dočinenia s príbehom, ktorý pripomína Rankovove predchádzajúce poviedky. „Myslel som si, že po tých rokoch sa objaví nový operačný systém, ale áno, je to nadväzovanie na predchádzajúce písanie. Nepýtaj sa prečo, ale uvedomujem si to,“ povedal moderátorovi. V novej knihe dokonca použil dva texty, ktoré už boli uverejnené inde ako poviedky. Podľa Dada Nagya Rankov nadviazal na svoje poviedkové knihy aj v tom, že svoje postavy s obľubou zabíjal, a tu sa dokonca zabíja po dvojiciach. Zomrú starí rodičia, rodičia, aj strýko a teta hlavného hrdinu. Zatiaľ čo Dado Nagy hovoril o hororovom motíve, Rankov sa by sa radšej k tomuto slovu nehlásil, pretože v posledných rokoch videl príliš veľa hlúpych filmov, ktoré mali v anotácii práve označenie „horor“. Keďže má rád texty v texte alebo príbehy v príbehu, objavia sa niekoľkokrát aj v jeho najnovšej knihe. Za jej najsilnejšiu časť považuje autor názov Miesta, čo nie sú na mape. „Názov, ten je podľa mňa vydarený,“ žartoval Rankov, ktorý celý čas publikum mystifikoval. Prečítal pasáž o pánovi Kohútikovi, ktorý si písal denníky svojich sliepok a s publikom sa rozlúčil slovami, že čitatelia sedia doma a čítajú. Ľudia, ktorí prídu na stretnutie so spisovateľom, nie sú čitatelia, ale publikum a vôbec nechápe ich motiváciu na takéto podujatie prísť. Napriek tomu všetkým poďakoval, že prišli. Publikum jeho svojrázny humor ocenilo potleskom a viacerí prítomní sa postavili do radu po autogram.
Iris Kopcsayová
