Vyhľadávanie
V rámci LQ #23 sme mali možnosť vypočuť si diskusiu Viliama Nádaskaya, Petra Zajaca a Marty Součkovej o najnovších prózach Ivany Dobrakovovej a Ballu (Je mŕtvy/Matky a kamionisti). Podujatie moderoval Peter Darovec. Ako uviedol na začiatkom P. Darovec, aj keď je medzi autormi vekový rozdiel 10 rokov, napriek tomu patria do podobnej generácie. Nie je tak náhoda, že obe prózy môžu byť porovnávané medzi sebou. Jadrom diskusie bola otázka: Čo je nové? A teda to, či nám autori dokázali predstaviť niečo nové vo svojej tvorbe. Otázka je celkom odôvodnená. Keď sa pristavíme nad tvorbou Ballu, ktorý sa podobe ako napríklad Márius Kopscay vo svojej próze sústreďuje na "písanie" jednej totožnej postavy. P. Zajac, odpovedajúc na otázku P. Darovca, uviedol, že podľa neho Dobrakovová veľa nového neprináša. Postavy sa na seba podobajú a celková zbierka vyzerá ako mozaika jej textov z rôznych období tvorby. Podla P. Darovca ide práve o opak. Svet predstavený Dobrakovovou sa zdá otvorenejší a ide do väčších intimít. Pohľad na obe prózy spojila Marta Součková. V poviedke Triesky Balla píše, že postavy sú svine, ale z psychologického hľadiska sú v poriadku, podľa M. Součkovej u Dobrakovej vidíme presný opak. Viliam Nádaskay zase dodal, že Balla nám predstavuje 61 veľmi kvalitných poviedok a po prečítaní knihy Je mŕtvy mal dobrý pocit, ale nevedel ho špecifikovať. Na druhej strane pripomenul, že si veľa z nej nezapamätal a mal dojem, že poviedky sa opakujú. Podľa M. Součkovej je Ballova nová próza viac referenčná na spoločenské otázky a politiku. Už samotná diskusia tohtoročného Literárneho kvocientu bola natoľko zaujímavá, že jej diváci možno s veľkou ochotou siahnu po oboch prózach.
Agnieszka Słowikowska
