Vyhľadávanie
Terajším rezidentom v Banskej Štiavnici na rezidencii TROJICA AIR je Zbigniew Machej, ktorý sa venuje prekladu poézie Jána Ondruša.
Zbigniew Machej (1958) je poľský básnik, kritik, prekladateľ a diplomat. Narodil sa v poľskom Tešíne. Vyštudoval polonistiku a religionistiku na Jagellonskej univerzite v Krakove. Jeho prvou básnickou knihou bola Smakosze, kochankowie i płatni mordercy (Labužníci, milenci a nájomní vrahovia, 1984).
Odvtedy vydal množstvo ďalších zbierok. Do poľštiny preložil texty Ivana Štrpku či Juraja Tranovského. Bol riaditeľom Poľského inštitútu v Prahe a neskôr v Bratislave.
Prečo sa venujete práve prekladu poézie Jána Ondruša? Čím môže jeho dielo zaujať poľských čitateľov?
Poéziu Jána Ondruša som začal čítať viac-menej pred desiatimi rokmi a veľmi silne ma zasiahla. V tej dobe som osobne spoznal pána Miloša Ondruša, to on ma priamo požiadal o preklad básní jeho brata do poľštiny. V poľštine nie sú Ondrušove básne známe, vyšlo iba niekoľko prekladov v 70. rokoch a potom niečo v jednej okrajovej antológii. Je to škoda, poľská kultúrna obec by si mala viac všímať slovenskú literatúru. Ondruš je jedným z mála slovenských básnikov 20. storočia, ktorý má svetový význam a jeho básne sú obzvlášť dôležité aj v poľskom kontexte. Je v nich akási temná, naliehavá pravda o stave ľudskosti v období totalitných režimov. Jeho dielo vyjadruje niečo temné, no podstatné, a doplňuje najdôležitejšie básnické svedectvá 20. storočia. Teším sa, že Biuro Literackie, významné poľské literárne vydavateľstvo, súhlasilo s mojím návrhom na vydanie výberu básní Jána Ondruša v rámci série európskej klasiky, na ktorý získalo finančnú podporu z Európskej únie.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Ondrušova poézia je veľká výzva, hlavne po jazykovej stránke. Je to básnik, ktorý láme štruktúry jazyka, aby sa dostal k pravde, a zároveň buduje svoje štruktúry, v ktorých je dôležitá súhra mlčania, umlčania a ticha. Je tu silná opozícia reči a protireči. Nachádzajú sa tu magické rituály opakovania a zariekania. To všetko vytvára veľké napätie, ktoré sa takmer nedá preložiť. Ďalším problémom je, že Ondruš spätne po rokoch opravoval svoje básne, korigoval to, čo mu zredigovali redaktori, a v knihe Prehĺtanie vlasu priniesol nové verzie, ktoré sa občas veľmi líšia od textov zverejnených v pôvodných zbierkach zo 60. až 80. rokov. Je to stále kontroverzia, ktorá vyžaduje dostatočnú analýzu. A preto ešte neviem ako to vyriešim pri definitívnom výbere, pretože zverejniť dve verzie tej istej básne nebude možné.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Dokážete sa takto lepšie sústrediť?
Áno, presne toto som potreboval, aby som sa osamote mohol viac sústrediť. No zjavila sa epidémia a neistota núdzového stavu negatívne ovplyvňuje aj moju prácu. Dnes je nedeľa 4. októbra a nie je jasné, ako sa to všetko vyvinie na Slovensku, v Poľsku a v Česku. Korona veľmi zasahuje do nášho života a rozhodnutia vládnych činiteľov často nie sú adekvátne a verejná debata o tomto probléme nie je ideálna. Takže je to určite stresujúci faktor.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a pod.?
Okrem Ondruša sa zaoberám Hviezdoslavom, dokončujem o ňom esej. Požičal som si tu niekoľko kníh, ktoré mi veľmi pomáhajú. Chcem sa takto poďakovať ústretovým dámam z Mestskej knižnice v Banskej Štiavnici. Slovenská poézia je teraz mojou hlavnou témou. Banská Štiavnica je navyše veľmi inšpiratívna a fotogenická, takže pridávam aj svoje amatérske fotky.
