Reflexie o knihách – kniha reflexií

Názov knihy Gabriely Rakúsovej Medzi autorom a čitateľom upriamuje pozornosť na literárnokomunikačný aspekt, podtitul v zátvorke (Interpretačné reflexie o knihách) zase celkom explicitne predznamenáva interpretačný rozmer autorkiných textov – jej prístup k jednotlivým dielam. Máme tak do činenia s knihou o knihách (od konkrétnych autorov), o ktorých G. Rakúsová píše tak či onak z pozície čitateľa, aj keď profesionálne zainteresovaného a odborne, literárno-kriticky a teoreticky vysoko kvalifikovaného; pri všetkej, maximálnej odbornosti tematizuje teda svoju vlastnú čitateľskú skúsenosť.

Aj v tomto zmysle ide o proces odohrávajúci sa „medzi autorom a čitateľom“,  hoci titul má akiste oveľa širšie významové rozpätie a vzťahuje sa na (modelového) čitateľa vôbec (synekdochicky teda aj na všetkých, ktorí čítali alebo by mohli čítať autorkou reflektované knihy); ak však chceme byť dôslední, mali by sme do tejto kategórie zahrnúť aj všetkých reálnych i potenciálnych čitateľov publikácie samotnej G. Rakúsovej.

Vzhľadom na „zloženie“ knihy, teda spôsob, akým je komponovaná a zostavená, by sme celkom jednoducho a zovšeobecňujúco mohli hovoriť o súbore literárnovedných textov – (upravených) recenzií, ktoré boli pôvodne publikované v denníkoch a časopisoch v rokoch 2018 – 2021 (Denník N, Pravda, Konzervatívny denník Postoj, Knižná revue, Romboid, Fraktál). Publikácia tak voľne nadväzuje na autorkine dva predchádzajúce podobne koncipované výbery: Medzi realitou a jej znakom (Interpretačné úvahy o knihách) (2018) a Z literárnych reflexií (2015).

 

Ako pocta nedocenenému žánru

Aj keď sa anotácie či perexové charakteristiky knihy (a možno i sama autorka) označeniu recenzia akoby zámerne vyhýbajú, publikácia je vlastne ukážkovou reprezentáciou práve tejto žánrovej kategórie – literárnovednej recenzie. Výber by sme mohli dokonca vnímať priam ako „poctu“ tomuto v súčasnosti nedocenenému žánru, ktorý akademická literárna veda nepriamo a postupne „degraduje“ a „marginalizuje“ napriek tomu, že jeho postavenie v literárnom procese je nezastupiteľné, zohráva neodmysliteľnú rolu v prirodzenom fungovaní literárnej komunikácie.

Záleží, pravda, na tom, ako definujeme recenziu; či ju ponímame ako „posudok literárneho diela s cieľom jeho propagácie a reklamy“ (Žilka, 2006), „informatívny posudok hotového umeleckého alebo vedeckého diela, napr. publikovanej knihy“ (Findra – Gombala – Plintovič, 1987) alebo skôr ako „kritický rozbor umeleckého, literárneho alebo vedeckého diela“ (Štraus, 2005). Podľa toho môže mať recenzia prevažne informatívny a „propagačný“ alebo analytický a interpretačný charakter a zameranie. Rakúsovej texty plnia obidve funkcie, v zhode s podtitulom knihy sa však ich podstata evidentne vyčerpáva v tej interpretačnej. Na jednej strane oboznamujú čitateľa s podstatou diela, poskytujú mu relevantné východiskové či oporné, orientačné informácie o knihe, na základe ktorých si môže vytvoriť o nej istú predstavu, ak ju aj nepozná, a zaujať k nej predbežný postoj. Zároveň však prekračujú rámec len akéhosi „informatívneho oboznamovania“ a „propagovania“. Vyznačujú sa osobitnou a originálnou výkladovou koncepciou i štýlom autorky a prinášajú zásadné alebo z určitého hľadiska zaujímavé, smerodajné kontextové, faktografické, literárnohistorické i teoretické, poetologické či iné postrehy a zistenia, ďaleko presahujúce úroveň prvoplánovej informačnej opisnosti či opisnej informačnosti. Majú všetky predpoklady na to, aby čitateľa nielen informovali, prípadne poučili, ale aj vyvolali jeho záujem o predmetnú publikáciu.

Kniha G. Rakúsovej však ani pri takomto ponímaní rozhodne nie je len prostou „zbierkou“  recenzií, ale profilovým výberom textov vytvárajúcich spolu súvislý organický celok, pri ktorom platí zásada „nesčítateľnosti“; to znamená, že nie je len mechanickým „súčtom“ textov, ktoré obsahuje, ale ako celok nadobúda nový, osobitný výpovedný rozmer a hodnotu. Kľúčový význam má pritom okolnosť uvedená v krátkom odbornom profile autorky na zadnej strane prebalu knihy: „Svoje odborné reflexie orientuje na také literárne diela, ktoré sa dajú prijímať afirmatívne“. Autorkin literárnokritický prístup sa teda zakladá na hodnotovo pozitívnom výbere reflektovaných titulov – predmetom jej interpretačných reflexií sú diela, ktorých literárnoestetické kvality a celkový prínos sú nesporné či akceptovateľné. Práve takýto prístup umožňuje Rakúsovej presunúť dôraz z literárnokritickej argumentácie a z hodnotenia kníh na ich analyticko-reflexívny výklad.

Pozitívne hodnotenie tej-ktorej publikácie fakticky vyjadruje už samotný fakt výberu – tým, že sa autorka rozhodla vôbec o nej písať. Dalo by sa dokonca povedať, že knihy literárnoteoreticky reflektované v textoch tohto výberu patria k tomu najlepšiemu, čo vyšlo v rámci pôvodnej slovenskej i prekladovej (európskej, resp. svetovej) poézie, prózy, esejistiky, literárno- a umenovedného písania a iných žánrov u nás v danom období.

 

Prevládajúci okruh nezávislých

Takto selektovanej kvalite zodpovedá aj okruh vydavateľstiev, v ktorých tieto knihy vyšli. Medzi nimi síce nájdeme v jednorazovom zastúpení aj Slovart, Vydavateľstvo MS či LIC (z celkového počtu 47), nápadne však prevládajú malé súkromné, resp. nezávislé vydavateľstvá (Modrý Peter, Skalná ruža, KK Bagala, F. R. & G.), ktoré sa špecializujú výsostne na vydávanie náročnej, predovšetkým umeleckej tvorby celkom nezávisle od autorských a vydavateľských stratégií zameraných na komerčnú úspešnosť knižnej produkcie. Ich dlhodobým zámerom a cieľom teda nie je dosiahnuť čo najvyšší zisk z vydaného nákladu a čo najširší priamočiary čitateľský ohlas, ale podporovať vytváranie takej autentickej literárno-umeleckej kvality, ktorá by znamenala trvalý prínos pre slovenskú literatúru. Tieto vydavateľské subjekty zamerané najmä na pôvodnú tvorbu a na „okrajové“ či „menšinové“, resp. komerčne nevýnosné žánre a oblasti, ako je súčasná poézia, básnické a prozaické debuty, diela neznámych autorov, s výhradným zreteľom na literárno-umeleckú hodnotu publikovaných diel, mali neraz takmer výlučnú zásluhu aj na objavovaní nových literárnych talentov, teda na vydávaní prvotín celkom neznámych, neetablovaných autorov, ktorí sa neskôr zaradili medzi najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej slovenskej prózy i poézie – čo platí doteraz.

Výber zameraný na knižnú produkciu práve týchto vydavateľstiev pritom neznamená nejaký jednostranný či redukovaný pohľad na aktuálny stav literárnej a knižnej kultúry u nás. Naopak, na základe výberu G. Rakúsovej si možno utvoriť pomerne hodnoverný obraz o profile literatúry, ktorá u nás vyšla v danom období (2017 – 2020) – ak len nebudeme umelecky hodnotnú tvorbu považovať vyslovene za výnimočný, exkluzívne úzky segment. Ak medzi vybranými titulmi dominuje poézia – básnické zbierky, nie je to prejav jednostrannosti, ale skôr reakcia na jednostranne okrajové postavenie lyriky v rámci súčasnej vydavateľskej praxe i na knižnom trhu, teda snaha o prirodzené vyvažovanie existujúcej „nerovnováhy“. Práve poézia (ktorá vychádza v najnižších nákladoch, je ťažko dostupná a „teší sa“ najužšiemu okruhu záujemcov) to má totiž na ceste, resp. v literárnokomunikačnom procese „medzi autorom a čitateľom“ najťažšie a najneistejšie. Ako je triviálne známe, nenáročná, no komerčne o to úspešnejšia tematicky prvoplánová, „príbehová“ próza (určená pre typ. tzv. sémantického či naivného čitateľa) si nepotrpí na ohlas literárnej kritiky (tá by jej vlastne mohla skôr uškodiť), nanajvýš na reklamu, zatiaľ čo umelecky hodnotná a recepčne náročná literatúra, zvlášť však lyrika, sa až tak ľahko nezaobíde bez kvalifikovaného literárnokritického reflektovania (ktoré na ňu vôbec upozorní), aj keď nejakej priamočiarej propagácii sa zo samej svojej podstaty priam vzpiera.

 

Neobyčajná rozmanitosť

Pre celý výber je príznačná neobyčajná mnohostrannosť a rozmanitosť – druhová, žánrová, tematická, štýlová, poetologická, ale aj z hľadiska literárnohistorického (kultúrnej i dobovej proveniencie diel). Stačí si len zrekapitulovať, aké konkrétne tituly sú v ňom zastúpené. Ich rozpätie siaha od básnického debutu nádejnej autorky, ktorá takpovediac „práve nastúpila“ na domácu literárnu scénu (Dominika Moravčíková: Deti Hamelnu), až po preklady diel veľkých, starších klasikov kánonu západnej literatúry (John Milton: Stratený raj, Walt Whitman: Spev o mne). Zo súčasnej zahraničnej poézie sú to zbierky či výbery básnikov ako Jon Fosse, Jim Harrison, Robert Haas, Wojciech Bonowicz, Marcin Swietlicky, Dorota Koman či Duško Novakovič. Slovenskú lyriku reprezentujú aj básne dvoch osamelých bežcov, Repkova zbierka Spev a reedícia Laučíkovej zbierky Na prahu počuteľnosti, ako i tvorba Jána Štrassera Otváracie hodiny (Básne 1964 – 2020) a zbierky básnikov ako Ján Zambor, Marián Milčák, Karol Chmel, Ľuboš Bendzák, Juraj Briškár, Pavol Suržin,  Jana Bodnárová, Dana Podracká, Veronika Dianišková (na rozhraní poézie a výtvarného umenia je kniha Jána Kudličku Atmosféry).

Nájdeme tu interpretačné reflexie diel najvýznamnejších, prípadne i menej známych, zato však pozoruhodných predstaviteľov súčasnej domácej prózy (Balla, Pavel Vilikovský, Marek Vadas, Milan Zelinka, Alta Vášová, takisto Pavol Rankov, Richard Pupala, Laco Kerata), ale aj knihu Juraja Mojžiša Detaily; sem patrí aj Poviedka 1996 – 2016 (Víťazné texty literárnej súťaže).

 

Mnoho dôvodov pre záujem

Rakúsová sa venuje aj celému radu kníh z iných žánrovo-tematických oblastí, resp. zo žánrového „pomedzia“, s prvkami biografie, dokumentaristiky, cestopisu, reportáže, eseje, publicistiky a rozličných iných žánrovo-koncepčných a výrazovo-tematických polôh: dve knihy E. Gindla (jedna o Kolomanovi Sokolovi, druhá o živote nevšedného cestovateľa s názvom Svetobežník bez pasu), próza Jána Púčeka, zo zahraničnej literatúry texty Isaaka Babeľa, ale i Fabiana Saula, eseje Pavla Sucharka, reflexie Dušana Dušeka o literatúre a umení, svojsky koncipovaná monografická publikácia Daniela Heviera Priznané vrany Jána Johanidesa, korešpondencia Albína Bagina a Ivana Kadlečíka, Humoresky Kornela Földváryho, ale aj Bieloruské rozprávky či Pirátske rozprávky V. Dianiškovej.

Autorka pristupuje k jednotlivým knihám v logike prirodzenej recepcie – tak ako s nimi prichádza čitateľ reálne do kontaktu. Prvé, čo nás na knihe upúta, keď po nej siahneme, je jej vonkajší vzhľad. Preto venuje v mnohých prípadoch pozornosť aj estetike knižného dizajnu publikácií, t. j. prebalu, grafickej úprave i celkovej výtvarnej realizácii knihy.

Rakúsovej interpretačné reflexie, uverejnené pôvodne v literárnych časopisoch a denníkoch, zohrávajú nepochybne záslužnú úlohu: prispievajú k propagácii a nepriamo azda i efektívnejšej recepčnej realizácii hodnotnej, no „komornejšej“ náročnej umeleckej, esejistickej či odbornej literatúry, ktorá sa recepčne i trhovo presadzuje ťažšie. Pomáhajú novým titulom z tejto oblasti prenikať do čitateľského povedomia širšej kultúrnej verejnosti. Azda netreba ani pripomínať, akú cenu má pre každého autora a jeho dielo fundovaná rozsiahla a nielen „informatívna“, interpretačná recenzia v literárnej prílohe známeho denníka (zvlášť ak ide, povedzme, o lyrickú zbierku začínajúceho básnika, ktorá by inak možno zostala bez povšimnutia, alebo napríklad o novelu zatiaľ neznámeho prozaika a podobne). Publicita tohto formátu predstavuje azda najúčinnejší spôsob, ako sa môže autor „zviditeľniť“ svojím dielom pred širšou kultúrnou verejnosťou a v ideálnom prípade následne získať aj čitateľský ohlas.

Podstata a hodnota knihy sa však nevyčerpáva iba v tejto jej funkcii, t. j. skvelej službe pre autora, vydavateľa, čitateľa i celý literárny proces, a rozhodne to nie je jediný dôvod, prečo by nás mohla zaujímať. Možno ju vnímať aj ako synekdochicky výstižný „obraz“ či svedectvo o stave knižnej a literárnej kultúry na Slovensku v poslednej tretine druhej dekády 21. storočia. Zároveň však má každá recenzovaná kniha aj svoje špecifické pozadie, osobnostný, biografický (pokiaľ ide o autora) i širší, dobový kultúrny a spoločenský kontext (v prípade Miltonovho Strateného raja celkom iný ako, povedzme, u Isaaka Babeľa), osobitný epický alebo lyrický svet, myšlienkový či filozofický  potenciál či posolstvo, prípadné bibliografické a iné zvláštnosti, kuriozity a podobne. Rakúsová sa z toho všetkého snaží zachytiť vo svojich interpretačných reflexiách čo najviac, nakoľko to len umožňuje ich rozsahový limit. (Jednotlivé recenzie majú tomu zodpovedajúc svoj sémanticky nezávislý a plnohodnotný „tematický“ názov, fungujú ako kapitoly – údaje o reflektovanej knihe sú uvedené až za samotnou recenziou). Autorka dokáže teda aj na limitovanej ploche (vieme, že v rámci súčasnej edičnej praxe je rozsah článkov vymedzený počtom znakov) povedať o knihe maximum, resp. to najdôležitejšie, teda vystihnúť jej estetickú, myšlienkovú podstatu, tematické, výrazové, štýlové, formálne osobitosti, preniknúť do spôsobu myslenia a písania autora. Skrátka, predstaviť knihu v takom svetle svojho interpretačného výkladu, v ktorom vynikne to, čo je na nej zaujímavé, sľubné (aj pomocou efektívne a vhodne využívaných ilustračných citácií).

 

„Malá škola recenzistiky“

Kniha tak predstavuje pestrú a pútavú lektúru, a to aj pre toho, kto nemá nevyhnutne v úmysle čítať reflektované diela alebo sa k nim z akéhokoľvek dôvodu nedostane, prípadne do nej len skusmo nahliadne a nechá sa „strhnúť“ tým, na čo práve narazil. Texty možno čítať „výberovo“, sporadicky (napr. podľa recenzovaného titulu, ktorý nás práve zaujme) alebo hoci aj v lineárnej postupnosti, jeden text za druhým, ako sú vo zväzku zoradené – v každom prípade to bude zaujímavá a zážitková lektúra. Ak aj čítame všetky reflexie rad za radom, nenadobudneme pritom dojem nejakej jednotvárnosti, monotónnosti, pri ktorej by sa autorka svojím prístupom k textom, výkladovými postupmi či spôsobom vyjadrovania opakovala; pri jej jednotnom vecnom a kultivovanom štýle je každá reflexia osobitá a náležite vystihuje celkovú povahu i špecifiká reflektovanej publikácie – čím si kniha ako celok uchováva už spomínanú rozmanitosť a mnohorozmernosť.

Tretí výber z bohatej literárnokritickej recenzentskej tvorby G. Rakúsovej svedčí o tom, že autorka si drží svoje vysoké niveau, naďalej naplno realizuje, pestuje tento žáner na exemplárnej úrovni (to je, mimochodom, jej ďalšia zásluha – kultivácia samotného žánru) a pozorne a v širokom zábere si všíma a reflektuje aktuálne literárne dianie u nás.

Ak by sa niekto chcel poučiť, ako sa majú písať literárnovedné recenzie, bez toho, aby si musel k tomu zohnať a „prelistovať“ haldu literárnych časopisov, brilantne by mu   poslúžila táto jedna kniha. Takto zostavený výber si dovolím nazvať hoci aj „malou školou literárnovednej recenzistiky“.

 

Zoltán Rédey (1968)

V rokoch 1994 – 2020 pôsobil v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg. Predmetom jeho odborného záujmu je teória literatúry, interpretácia literárneho, predovšetkým básnického diela a súčasná, resp. ponovembrová slovenská poézia a próza so zreteľom na poetologické a recepčno-interpretačné aspekty konkrétnych textov. Publikoval v tejto oblasti viacero článkov, resp. štúdií a knižných monografií.

 

Gabriela Rakúsová: Medzi autorom a čitateľom – Interpretačné reflexie o knihách

Levoča: Modrý Peter, 2021

 

 

Foto:

Gabriela Rakúsová v akcii výtvarníka Rudolfa Sikoru na podujatí Literárneho klubu, venovanom Ivanovi Kadlečíkovi v KC Dunaj (r. 2012).       Zdroj: Archív G.R.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  • Reflexie o knihách – kniha reflexií  - 0
  • Reflexie o knihách – kniha reflexií  - 1
  • Reflexie o knihách – kniha reflexií  - 2
  • Reflexie o knihách – kniha reflexií  - 3