Tak, ako Silvia Antalíková porodila svoju knihu Čo môžu muži, môžem aj ja (Marenčin PT 2012), jej hlavná hrdinka Maja porodila svojho nechceného chlapčeka Krpca. Samozrejme, že aj kniha sa rodí. Najprv ju treba vynosiť, a  potom, keď už je zrelá na pôrod, spisovateľ ju aj s  kontrakciami privedie na svet. Ja som momentálne v  deviatom mesiaci. Kniha, ktorú porodím, možno aj cisárskym rezom, ak to inak nepôjde, sa bude volať MOJa PRVÁ LÁSka, na truhle vyryté…

Čo môžu ženy, môžem aj ja, si zrejme povedal istý „muž“ Beatie, pôvodným pohlavím žena. Nešťastník Beatie porodil svojej manželke tri deti. Žiaľ, po deviatich rokoch sa od nej rozhodol odísť. Dôvodom boli údajné bitky, ktoré dostával od svojej polovičky aj do rozkroku.

Hlavná hrdinka Maja, Antalíkovej literárne dieťa, sa nevie stotožniť s materstvom. Pôrod bolí, dojčenie je hnusné, dieťa jačí. A hlavne v noci. Je to malý tyran. Votrelec. Krpec.

– Výborne!

– Ešte!

– Tlačte!

Šťastný otecko prestriháva pupočnú šnúru. Mamička hľadí na Krpca s  nedôverou a so strachom… Čítanie 291. publikácie vydavateľstva Marenčin PT je smutnou komédiou písanou ľahkým perom.

Doma máme polročného kocúra Kevina. Už je najvyšší čas nechať ho kastrovať. Žije totiž s nami aj fertilná mačička Klárika. To iba naša maloletá dcéra Linda si želá, aby Klárika otehotnela s Kevinom a porodila mačiatka… Nie. Nie. Nie. Kevin musí ísť na operáciu už zajtra.

Pokiaľ ide o tému, Antalíková si tak trochu môže podať ruku s Avery Cormanom – autorom bestselleru Kramerová vs. Kramer. Jeho príbeh je napísaný tak srdcervúco, že aj muži plačú. Pri čítaní Antalíkovej papierové vreckovky nepotrebujeme, ale pripravme sa na to, že nám občas zabehne.