Rok dobrých faktov a básní

Rok dobrých faktov a básní

Literatúra pre deti a mládež 2021

Hodnotenie literatúry pre deti mládež 2021 je pre prehľadnosť rozdelené na spoločenskú prózu pre deti a tínedžerov, inštruktívnu literatúru, texty s ne-estetizovanou náučnou funkciou a poéziu. Práve tituly z poézie a literatúry faktu priniesli do svojich kategórií vítané osvieženie.

V roku 2021 sa najväčšmi darilo literatúre faktu, čo sme naznačili názvom štúdie, ktorým odkazujeme na originálnu publikáciu Rok dobrých správ M. Smatanu. Z uvedeného žánrovo-tematického subsystému literatúry pre deti a mládež dávame do pozornosti aj tituly Obyčajné zázraky (S. Kováčik); Matematici, ja a ty (P. Bero); Vitaj v múzeu (A. Kellö Žačoková); SLOVENSKOpédia (A. Kellö Žačoková); Bitky a bojiská (R. Mocpajchel) a Víťazstvá a prehry 1918 – 1945 (R. Beutelhauser), ktoré by mohli využiť vo výučbe učitelia primárneho a sekundárneho stupňa vzdelávania. V porovnaní s predošlými rokmi sa veľmi dobre darilo poézii, po šiestich rokoch ju obohatil výborný poet V. Šefčík zbierkou Zázraky. Podnetné a kultivované sú aj knihy poézie Nepopieraj netopiera (M. Demák), Bubáci (E. Škandíková, T. Oľhová, V. Janček) a Jemňacinky / Brutálničky (E. Luka). Zo spoločenskej prózy pre deti z hľadiska žánru vynikol game book Havran v okne, Galandia a iné príbehy (Z. Mojžišová), z hľadiska zručnosti písania a humoru kniha Pozor, bodkovaný pes! (V. Šikulová). Z prózy pre deti ďalej odporúčame Mimi a Líza – Záhrada (K. Moláková); Modré srdce s kečupovým fľakom (M. Hlušíková) a Krpci z tretieho vchodu (P. Gärtner). V spoločenskej próze pre tínedžerov, ako takmer každý rok, nevyšlo nič originálne.

Spoločenská próza pre deti

Úspešná autorka pre dospelých Zuzana Mojžišová vydala už tretiu knihu pre mladšieho čitateľa Havran v okne, Galandia a iné príbehy (Artforum, il. autorka), ktorú možno adresovať recipientom staršieho školského veku. Titul je zaujímavý najmä z hľadiska genológie a kompozície. Na prebale je uvedené, že ide o gamebook, čo znamená, že čitateľ si môže vyberať, ako bude príbeh pokračovať. Autorka mu zväčša ponúka dve možnosti pokračovania . Tým vzniká mnoho príbehov a viacero záverov jedného z nich, pričom príbehy môžu vyústiť aj do jedného spoločného záveru: „pokračovanie zo strany 44 alebo 87 alebo 187“ (s. 55). Pri väčšom množstve príbehov a záverov je samozrejmé, že niektoré z nich sú slabšie. Uvedený interaktívny autorský zámer môže mať motivačnú funkciu vo vzťahu k čitateľovi a jeho čítaniu, on rozhoduje, napríklad podľa svojich čitateľských záujmov, ako bude príbeh pokračovať. Vďaka tomu sa môže cítiť ako rovnocenný partner literárnej komunikácie: „V tejto chvíli začínaš aj ty ovplyvňovať príbeh knižky, ktorú držíš v rukách; je iba na tebe, kde budeš v čítaní pokračovať.“ (s. 7) Podobne sa domnieva i recenzentka Katarína Vargová (2022, Knižná revue, 32/1, s. 9). Protagonistkou väčšiny textov je dvanásťročná Johanka. V náracii sa často premyslene pracuje s dobrodružstvom, tajomstvom a napätím, ako aj s fantastikou. Na pozadí jednotlivých udalostí sa zobrazuje vzťah Johanky a jej mamy: „Johanka zatvorila oči a priala si byť niekde celkom inde, nerada, ale musela priznať, že si priala, aby tu s ňou bola mama.“ (s. 72) Vďaka tomu texty pôsobia kompatibilne, a preto jeden z príbehov, poukazujúci na totalitný režim, v ktorom Johanka vôbec nevystupuje, ani nie je organickou súčasťou knihy. Keďže z hľadiska epickej šírky ide v porovnaní s ostatnými o dlhšie rozprávanie, jednoducho z titulu vyčnieva. Miestami je nevhodná syntaktická skladba vety, napriek menším výhradám ide o prínosný počin do slovenskej literatúry pre deti a mládež.

Pôvabne vtipný príbeh o nezbednom dalmatíncovi Dunčovi napísala oceňovaná autorka pre dospelých Veronika Šikulová: „Obsah Dunčovho žalúdka: kamene, špagátiky, lego, želiezko, gombík, mackovo očko, papieriky, kúsok vrchnáka z minerálky...“ (s. 12) Pozor, bodkovaný pes! (Slovart, il. Oksana Paliy) predstavuje trpezlivú snahu rodiny o výchovu psa: „– Príde jar, naučí sa [Dunčo]. Prišla jar. Nenaučil sa.“ (s. 18), respektíve výchovu rodiny psom. Tým sa zobrazuje starostlivá láska k psovi, ktorý je členom rodiny, akoby malým dieťaťom, s ktorým sa zaiste stotožní nejeden (nezbedný) čitateľ. Narácia je humorná, plynulá a dynamická, sem-tam funkčne ozvláštnená personifikáciou zvierat a vecí: „– Sem nedočiahne [Dunčo], – smejú sa na lustri muchy. – Ale ja hej, – zakráda sa za muchami pavúk.“ (s. 29) Jazyk textu, určeného čitateľovi od ôsmich rokov, je živý, hravý a pestrý, expresívnosť sa strieda s poetickosťou, čo vyzdvihla i recenzentka Markéta Andričíková (2022, Knižná revue, 32/1, s. 8). Dieťa prostredníctvom zážitku zistí, čo všetko príjemné i nepríjemné so sebou prináša zaobstaranie psa do domácnosti.

O textovú podobu obľúbeného animovaného seriálu RTVS Mimi a Líza – Záhrada (námet: Katarína Kerekesová, Katarína Moláková, Ivana Šebestová a Anna Vášová) sa postarala Katarína Moláková (Slovart, il. Ivana Šebestová, Boris Šima a K. Kerekesová). Štvrtá časť o nevidomej Mime a vidiacej Líze podnetne reflektuje environmentálny problém, a to hromadenie odpadu a jeho deštruktívny vplyv na prírodu. Poukazuje sa na to obrazne, napríklad z kontajnera plného odpadkov vznikne postava menom Opacha: „Brucho mala zo skrine, z bábovkových foriem dlhý krk, zo stoličky nohy a namiesto rúk rozhadzovala hrabľami a motykami.“ (s. 40) Próze s prvkom fantastiky nechýba akcia, dobrodružstvo ani napätie. Záver príbehu funkčne vyúsťuje do potreby opätovného využitia rozbitých, opotrebovaných či starých vecí.

Veľmi zručne je napísaná aj najnovšia próza Marty Hlušíkovej Modré srdce s kečupovým fľakom (Slovart, il. Alexandra Just). Narátorkou a protagonistkou je deväťročná Laura, ktorá dostala modré srdce s kečupovým fľakom od Lukiho, ale jej sa viac páči jeho starší brat Viktor. Príbeh prostredníctvom ja-rozprávania zobrazuje prvé páčenie sa, sympatie k opačnému pohlaviu: „Kráčame ku škôlke a nevieme, o čom sa máme rozprávať. Nikdy som si nevšimla, o čom sa rozprávajú tí, ktorí sú do seba.“ (s. 73 – 74) Kultivovanú naráciu vydarene dotvárajú vtipné otázky a detské filozofovanie Laurinho mladšieho brata Tomáša: „Čo tu bolo, keď ja som tu ešte nebol a vy všetci ste boli opice?“ (s. 31) Kniha, určená čitateľovi od deviatich rokov, popritom tematizuje prostredie školy a hodnotu priateľstva a rodiny.

Po roku vydal vlastným nákladom Peter Gärtner knihu Krpci z tretieho vchodu (il. Marta Matus), ktorá je podobná minuloročnej próze Čakanie na sneh, preto ju možno považovať za jej „letné“ pokračovanie. Autor pokračuje v zobrazení života detí vyrastajúcich na slovenskom sídlisku v 90. rokoch 20. storočia. Prostredníctvom šestice „krpcov“ – troch chlapcov tretiakov a troch dievčat štvrtáčok – predstavuje rôzne dobrodružstvá a retro detské hry, ktoré sa hrávali v dobe bez moderných technológií, ako napríklad strieľanie z kuše, skákanie gumy či stavanie bunkra: „Každá sranda niečo stojí.“ (s. 12) Pri konkretizovaní niektorých hier už prevažuje deskripcia (predovšetkým v kapitole Aké ďalšie hry sme hrali). Detský čitateľ sa teda dozvie o detstve svojich rodičov, aj preto môže text osloviť dospelých recipientov. Spomienková próza má, podobne ako predošlý titul, príjemnú nostalgickú atmosféru, čo opäť podporujú ilustrácie M. Matus, ktorá si funkčne zvolila paletu troch jemných farieb.

To, ako príjemne môže byť v škole, zobrazila Gabriela Futová v knihe Šelmy v lavici (AlleGro, il. Zuzana Bočkayová-Bruncková). Narátorkou a zároveň protagonistkou príbehu je deväťročná Dorotka, ktorá po presťahovaní prichádza do novej školy. Idealizovanejšia škola, čo je našťastie v texte vyvažované menšími problémami (napríklad hádky rodičov, večne nespokojná spolužiačka), môže byť inšpiratívna pre učiteľov. Invenčnosť školských aktivít, zážitkové učenie a tematizovanie školských dobrodružstiev môže byť zas motivujúce pre žiakov. Čitateľov mladšieho školského veku určite pobavia vtipné charakteristiky rôznych typov žiakov, čo je aj graficky odlíšené názvom „Zo Školskej encyklopédie žiakov“: „Jedoš pažravý zje rád a rýchlo všetko, čo nezje jeho.“ (s. 88) Zároveň sa tieto rôzne typy žiakov (Jedoš pažravý; Smiechotnica chytľavá...) konkretizujú v školských situáciách, v ktorých sa zaiste spoznajú detskí recipienti. Príbeh graficky ozvláštňujú aj ručne napísané zápisky z Dorotkinho denníka či jej sloh do školy: „Jednotka ma povzbudila. Na chvíľku som zabudla, že ma v tej triede niekto neznáša. Len čo som si však na to spomenula, radosť bola preč. Potajomky som si prezerala spolužiakov, ale na nikom to neznášanie nebolo vidieť. Do kelu!“ (s. 30 – 31) Deväťročná perspektíva je presvedčivá, narácia prirodzená a humor funkčný.

V druhej knihe Gabriely Futovej O chlapcovi, ktorý rozumel psom (Slovart, il. Viliam Slaminka) je autorský zámer samozrejmý. Text poukazuje na rôzne spôsoby týrania psov, akým je napríklad nedostatočná starostlivosť, chov len pre peniaze z predaja mláďat, tzv. množiarne, zbavovanie sa psov po vyprchaní prvotnej eufórie zo šteniatka priviazaním o strom v lese až ich smrť. Niektoré scény zobrazujú krutosť človeka, preto je titul adresovaný čitateľovi od desiatich rokov. Priamym narátorom je dvanásťročný chlapec, ktorý rozumie svojmu psovi Jetymu, komunikuje s ním, čo možno interpretovať ako jeho empatiu k psom, ktorých v príbehu zachraňuje. Popri tom sa upozorňuje na význam útulkov. Narácia dobrodružného príbehu je dynamická, pracuje sa v nej s napätím. Niektoré situácie však pôsobia nepravdepodobne napriek tomu, že ide o spoločenskú prózu s prvkom fantastiky. Didaktický zámer formovať empatiu čitateľa k psom teda na viacerých miestach presvitá: „Ako môže niekto trápiť takého zlatého psíka? A vôbec, ako môže niekto trápiť hocijakého živého tvora?“ (s. 60)

Citlivosťou, fantáziou, vymýšľaním až filozofovaním disponuje osemročná protagonistka a zároveň priama rozprávačka Klementína v rovnomennej próze Sone Balážovej Klementína (E.J. Publishing, il. Aneta F. Holasová): „Kam sa do tenkej ceruzky zmestia všetky tie obrázky, čo nakreslí?“ (s. 97) Hrdinka sa zoznámi s najobyčajnejším až neviditeľným desaťročným chlapcom Vendelínom a snaží sa zistiť, v čom je výnimočný či najlepší, aby ho ľudia neprehliadali. Narácia je prirodzená, dynamická a vtipná, autorka, narátorka sa obracia aj na čitateľa. Kapitoly sú však rozkolísanej kvality, niektorým chýba výraznejší vonkajší či vnútorný dramatizmus. Na prebale titulu uvádzané vekové odporučenie – od ôsmich do dvanástich rokov – by sa mohlo posunúť nižšie.

Aktuálnymi problémami a drsnejším jazykom chce súčasných čitateľov staršieho školského veku osloviť Roman Brat. Zbierku Štyria jazdci (Ikar, il. Ján Kurinec) tvoria štyri poviedky. Vyzdvihujeme rôzne spôsoby narácie; napríklad druhú poviedku tvorí prevažne dialóg v riaditeľni dotváraný vnútorným monológom protagonistky, v tretej poviedke sa využíva forma denníka, vo štvrtej rôzne priame perspektívy. Témy sú náročnejšie – domáce násilie, nacizmus, šikanovanie či pokus o samovraždu, preto by sa určenie veku na obálke – od dvanástich rokov – mohlo posunúť aspoň o rok vyššie. V príbehoch sú miestami redundantné vety a téma lásky sa nevyhne sentimentu: „Veď celkom isto existujú aj iní chalani. Normálni, ktorí veria na lásku. A aj keď nie na celý život, tak na takú úprimnú a vrúcnu.“ (s. 143)

Súčasných čitateľov staršieho školského veku chce osloviť aj Vladimír Leksa-Pichanič zbierkou poviedok Ufo nemá wifi (Perfekt, il. Fedor Pichanič). Vo väčšine textov sa reflektuje moderná technológia, najmä online svet, internet, počítače, mobily, počítačové a online hry, YouTube a youtuberi. Často sa spomínajú konkrétne hry, ak ich však čitateľ nepozná, príbeh bude preňho málo výpovedný. Autor pracuje s počítačovým komunikačným registrom, často využíva hovorový štýl plný slangov a anglicizmov. Niektoré prózy sú ozvláštnené formou, t. j. sú vo forme četu. Mnohým textom možno vyčítať verbalizmus či detailizmus, zbierka šestnástich poviedok je teda rozkolísanej hodnoty, obsahuje lepšie aj slabšie príbehy.

Hudobník a autor série Život Adama Peter Petko Opet vydal knihu Ako sa máš, Eliáš? (Ikar, il. Tomáš Hasaj), ktorá je určená čitateľom od šiestich rokov. V šestnástich krátkych príbehoch autor konvenčne tematizuje rodinné či školské zážitky prváka Eliáša. Prózy sú štandardnej kvality, miestami sa funkčne pracuje s humorom, niektoré časti sú redundantné. Každá kapitola sa začína krátkou básňou, v porovnaní s príbehmi umelecky menej hodnotnejšou. Ilustrácie T. Hasaja vtipne dotvárajú text.

Čitateľovi od jedenástich rokov je adresovaná próza Dedo Amerika a pokaz(dar)ené prázdniny (SPN – Mladé letá, il. Viliam Slaminka) od Ivany Ondriovej. Protagonista a rozprávač jedenásťročný Michal musí ísť cez prázdniny na ranč k dedovi, ktorého dlhé roky nevidel. Počas prázdnin sa z chlapca Miška stáva chlap Majkl. Príbeh štandardnej umeleckej hodnoty je miestami dopovedaný, didaktický či sentimentálny.

Kristína Tormová knižne vydala príbehy O Duške a Luške (Bublina, il. Zuzana Dreadka Krutá), ktoré vychádzali v časopise Bublina v rokoch 2017 – 2021. V sedemnástich príbehoch sa autorka snaží zobraziť láskyplný svet dvojičiek Dušky a Lušky, hoci sa pri tom miestami nevyhne sentimentu: „Duška a Luška sa len chichotali a chichotali, radostne a ľúbiac sa si nažívali vo svojej izbičke.“ (s. 57) Často využíva humor, ktorý určite osloví detských čitateľov. V istých častiach pôsobia repliky detských protagonistiek neprimerane: „‚Och, tento humor zamilovaných pubertálnych matiek,’ zalomila rukami Duška.“ (s. 88) Texty sú štandardnej umeleckej kvality.

Štandardnej umeleckej hodnoty je aj próza pre starší školský vek Môj brácho je magor (Naše vojsko, il. Jana Mesiariková Homolová) od Dany Hlavatej. Priamou narátorkou je jedenásťročná Mirka, ktorá nie je spokojná so svojím vzhľadom. Konvenčne sa tematizuje rodina, súrodenectvo, priateľstvo, škola a záujem o opačné pohlavie. Počas celého rozvláčneho príbehu sa zobrazujú hádky a bitky Mirky s jej o dva roky starším „bráchom – magorom“ Mirom. Alogicky pôsobí jeho časté oslovovanie zdrobneninou napriek protagonistkinmu tvrdeniu (s. 51), že keď ju nazlostí, volá ho Miro: „– Sama si mastná, – zasipel Mirko.“ (s. 21) Miestami sa funkčne pracuje s humorom, ale narácia sa vyznačuje verbalizmom, detailizmom a deskriptivizmom.

Podobnú kvalitu má tretia časť o Anči z Pomaranča od Kataríny Škorupovej. Anča z Pomaranča a záchrana ranča (Slovart, il. Marta Matus) má rovnaké pozitíva i nedostatky ako minuloročná druhá časť. Tentoraz do príbehu o hrdinke s bujarou fantáziou autorka zakomponovala ekologickú tému. Starosta a „kmotor-lotor“ chcú na mieste ranča nelegálnym spôsobom vybudovať skládku odpadu. Anča so svojimi kamarátmi funguje ako záchranná skupina, mnohých adresátov od ôsmich rokov určite osloví z predošlých kníh už známy detský kolektív a humor.

Po dvoch minuloročných knihách o predškolákovi Gabkovi vydala Alžbeta Skalová ďalšie dva diely série: Gabko a zážitky zo škôlky a Gabko pomáha (obe Fortuna Libri, il. Marek Mertinko). Podobne ako predošlé tituly, aj tieto obsahujú po štyri jednoduché príbehy z prostredia školy a rodiny. Nadprodukcia autorky sa odráža v prvoplánovosti a didaktickosti textov. Séria však určite osloví rodičov a učiteľov materských škôl, ako aj predškolákov.

Predškolákom a prvočitateľom je adresovaná zbierka desiatich príbehov Nebojme sa ničoho (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Miro Regitko) od Leny Riečanskej. Ide o jednoduché a konvenčné texty zo života 6- až 7-ročných detí. V niektorých autorka využíva personifikáciu vecí, miestami však zbytočne moralizuje: „‚Človek nesmie byť lakomý, lebo nebude mať kamarátov. A dobrí kamaráti sa spolu hrajú, delia sa o veci a vo všetkom si pomáhajú,’ skonštatovala mama a Duško s jej slovami súhlasil. Odvtedy už nikdy nebol lakomý.“ (s. 41) Po každom príbehu nasleduje báseň kvalitou podobná daným prózam.

Po troch rokoch od ostatnej knihy vyšla Zuzane Líškovej próza Zimná zmrzlináreň (Brak, il. Mária Kralovič), určená čitateľovi od siedmich rokov. Hlavnými témami príbehu sú inakosť, (seba)akceptácia, priateľstvo a pomoc. Stvárňuje sa to však neproduktívne, prostredníctvom šablóny. V prvej tretine príbehu sa čitateľ zoznamuje, často cez opisnosť, s piatimi postavami, ktoré sa vyznačujú nejakou odlišnosťou. V ďalších častiach sa každého problém stereotypne vyrieši. Tematizovanie hendikepov (nanizmus, dyslexia) a s tým súvisiace pocity (nízke sebavedomie, depresia) je prínosom, v texte sa však na mnohých miestach hodnoty a pocity priamo pomenúvajú a recipientovi sa nenecháva žiadny priestor: „Aké vzácne je nájsť spoločenstvo, kde sa človek môže slobodne vyjadriť bez toho, aby bol súdený a odsúdený.“ (s. 32)

Podobné nedostatky ako vyššie spomínaná kniha má aj titul Kde pršia dáždniky (Vydavateľstvo Matice slovenskej, il. Miroslav Regitko) od Hany Koškovej. Autorský zámer predstaviť poruchy učenia a ich vplyv na život dieťaťa sa napĺňa neproduktívne. Piatačka Lola Holá, ktorá trpí dyskalkúliou, prestupuje do školy pre žiakov s poruchami učenia, kde sa stretáva s inými poruchami učenia, ako aj so šikanou. Príbeh pôsobí vykonštruovane, mnohé repliky a situácie sú nepresvedčivé či nepravdepodobné: „‚Mal by si cvičiť jemnú motoriku. Máš namiesto prstov hrabličky!’ rozčuľuje sa pri ňom [dyspraktikovi Mišovi Drienkovi] každý z vyučujúcich.“ (s. 21) [špeciálnej školy, kde by mal byť individuálny citlivý prístup].

Chlapcov, predovšetkým tých, ktorí majú radi futbal, určite osloví prozaický debut adresovaný detskému čitateľovi Doučko s futbalom (Spolok Madách – Madách Egyesület, il. Gábor Gyenes) od Mariána Hatalu. Hlavným hrdinom je desaťročný Patrik, ktorý miluje futbal. V texte sa tematizuje začiatok jeho futbalovej kariéry aj cesta na zápas (a priebeh) jeho obľúbeného futbalového klubu FC Bayern Mníchov. Narácia je však rozvláčna, s čím súvisí verbalizmus, detailizmus a deskriptivizmus: „O pár minút neskôr si Thomas Müller vo vzduchu spracuje oblúčik od Boatenga a z hranice šestnástky pohotovo zvýši na 2 : 0.“ (s. 66)

Ďalšiu knihu jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej Po čom piští školáčikova dušička (Matys, il. Michaela Šefranková) tvoria krátke príbehy zo života Peťka, priameho rozprávača, ktorý predstavuje, po čom „piští jeho dušička“: hodinky, mobil, tenisky, chytenie veľkej ryby atď. Príbehy, určené čitateľovi od šiestich rokov, sú však až príliš jednoduché, konvenčné a málo podnetné. Narácia je nepresvedčivá, pričom sa často využíva explicitný didaktizmus: „Aké ponaučenie z toho plynie? Nemám sa opičiť po druhých, musím byť radšej sám sebou.“ (s. 9; pozri aj s. 23, 35, 42, 45). Podobnej hodnoty sú aj básne, ktorými autorka prózy dotvára.

K braku možno zaradiť knihu Dobruľka sa batolí (Ruah, il. Marta Sabová) od Gabriely Spustovej Izakovičovej. Ide o voľné pokračovanie Narodila sa nám Dobruľka, obe adresované najmladším recipientom. Protagonistkou krátkych prvoplánových a plytkých príbehov je jednoročná Dobruľka, ktorá postupne v texte rastie: „Dobruľka je šikovné a pracovité dievčatko. A aj veľmi slušné. Ocko trvá na tom, aby vždy poprosila a poďakovala.“ (s. 26)

Vydavateľstvo Perfekt prinieslo už 16. ročník súťaže o najlepšiu pôvodnú poviedku pre deti a násťročných, ktorej garantom je lingvista, literárny vedec a spisovateľ Peter Karpinský. Hlavnú Cenu dieťaťa 2020 v kategórii poviedka, ktorú vyberali žiaci štyroch základných škôl, získal text Kráľovná od Paulíny Simmonds, podľa ktorého, ako je zvykom, je pomenovaná celá zbierka. V nej sa predstavilo 19 autorov. Je samozrejmé, že zborník zo súťaže často obsahuje texty rôznorodej kvality, predstavíme teda tie najprínosnejšie.

 Pozoruhodné je, že vo viac ako polovici príbehov sa objavila téma alebo aspoň motív smrti. Tradične boli dominantnými témami ďalej škola, rodina, priateľstvo a medzigeneračné vzťahy. Viackrát sa objavila rómska problematika, problém šikanovania a vplyv techniky na deti. Najzaujímavejší text napísala Danica Kučerová. Inak, ja som Jožo (interview v čase koronavírusu) je bezprostrednou výpoveďou chlapca o súčasnej pandémii. Text je úderný, dynamický, autentický, jednoducho moderný, čo určite osloví čitateľov staršieho školského veku: „Vieš čo, aj ja ďakujem. Že si ma počúval. Aj by som ti podal ruku, keby to nezakázali. Inak, ja som Jožo.“ (s. 64) Žiarlenie na mladšieho súrodenca presvedčivo konkretizuje v poviedke Ja som tu len Paľko Anna Timková Lazurová: „Občas to cítim tak, že odkedy ho máme, ja som tu len Paľko.“ (s. 162) Autorka funkčne pracuje s motívmi súčasnej pandémie koronavírusu a rozprávky: „Samozrejme, doma sa každý snažil, aby boli spokojní obaja princovia, ale Paľkovi sa aj tak neraz zdalo, že všetko sa krúti len okolo malého škriatka.“ (s. 157) Podnetná je aj narácia Petry E. Martinkovej v texte Tinka, malá moreplavkyňa, v ktorom prostredníctvom fantázie hravo oživuje všednú realitu. Perifériu spoločnosti pôsobivo zobrazila Magdaléna Martišková v poviedke Meľanka a Tricaťcento. Zručne napísané sú aj poviedky M. Hlušíkovej, K. Lazarčíka, G. Magalovej, M. Makaru, I. Ondriovej či P. Simmonds.

Spoločenská próza pre tínedžerov

Najpodnetnejšou prózou pre tínedžerov z roku 2021 je román Vydrž to so mnou (CooBoo v spoločnosti Albatros Media Slovakia) od Kristíny Ježovičovej. Stvárňuje sa tu téma poruchy príjmu potravy a nefunkčné vzťahy v rodine. Protagonistka má nízke sebavedomie a skreslené (seba)videnie, čo vyúsťuje do bulímie: „‚Zmenila si sa. Kedysi s tebou bola väčšia sranda.’ Kedysi som nebola obalená tukom.“ (s. 16) Autorka to zobrazuje realistickým štýlom a drsnejším jazykom. Striedanie perspektív viacerých postáv miestami pôsobí mätúco. Téma politiky na Slovensku s odkazmi na reálne situácie a mená postupne bude strácať na aktuálnosti a význame a pre ďalšiu generáciu tínedžerov – čitateľov bude nepodnetná.

Ďalšia próza Mareka Zákopčana Zvonením sa všetko začína (Ikar) je situovaná do maturitného ročníka. Autor má odpozorované školské prostredie, preto mnohé s tým súvisiace javy pôsobia autenticky, ako napríklad rôzne charaktery učiteľov i študentov a vzťahy medzi nimi. Pri zobrazení vzťahu hlavných protagonistov sa však nevyhne sentimentu: „Keď znovu okúsil chuť Mirkiných pier, smútok a hnev sa pretavil do vášne a podnecoval v Mirke rovnako silnú túžbu. [...] V tej chvíli existovali iba oni dvaja vo vlastnom mikrosvete.“ (s. 282) Príbeh je rozvláčny, bez výraznejších konfliktov a napätia. Problémy sa riešia prvoplánovo, otvorený záver naznačuje pokračovanie.

Po roku Miroslava Varáčková prichádza s ďalšou prózou young adult Hviezdy pre teba (Slovart), ktorá je podobná tej minuloročnej. Opäť sa riešia dôsledky striedavej starostlivosti na život tínedžera, čo vyúsťuje až do samovraždy. Ide však o vedľajšiu postavu. Protagonistkou a priamou narátorkou je sedemnásťročné dievča, ktoré žije len s dedom. Autorka zobrazuje vznik lásky medzi uvedenou hrdinkou a bezchybným Igorom, pričom sa nevyhne sentimentu: „Zakýva mi, pošle mi vzdušnú pusu. Chytím ju a pritisnem si ju na ústa. Potom na srdce. Aby ma hriala, aby sa mi o nej snívalo, aby mi srdce tĺklo bum-bum, zaľúbene.“ (s. 199) Popri škole, priateľstve, umení sa do popredia dostáva téma ekológie, najmä problematika odpadu, čo je miestami reflektované moralizátorsky: „Buďme ohľaduplní, priatelia! Neničme, čo nemusíme. Trieďme, správajme sa zodpovedne. Nenechajme špinou zanášať seba ani svet!“ (s. 212) Autorka sa snaží o humor.

Knihu Láska nemá vzorec (Verbarium) od Silvie Demovičovej tvorí štandardný príbeh o konvenčných témach bez výraznejších inovácií. Priamou narátorkou je pätnásťročná Nina, ktorá nastupuje do prvého ročníka gymnázia, na ktorom sa spoznali jej rodičia, preto tam aj ona túži spoznať svoju životnú lásku. Autorke sa viac-menej darí tlmiť sentiment, protagonistka však vzhľadom na jej vek miestami pôsobí mladšie, inokedy naopak, dospelejšie. Príbeh je rozvláčny a prvoplánový a vyžaduje si vyššiu mieru autentickosti a dramatizmu.

Ôsma kniha Lucie Braunovej, ale prvá v žánri young adult – Všetko, na čom záleží (Naše vojsko), zobrazuje lásku medzi sedemnásťročnou Júliou Dolskou a dokonalým Adriánom Rigom – Rómom, čo sa vyznačuje sentimentom a klišé: „Zaklamem, pretože v skutočnosti chcem byť už v izbe a snívať o Adriánovi. Myšlienky na neho ma robia šťastnou, zo všedného dňa vykúzlia čarovný.“ (s. 137) Oboch spája vášeň k tancu a tajomná minulosť, Júlia si nepamätá podrobnosti traumy spred šiestich rokov, Adrián má „povinnosti“. Jeho spomienky na otca vyznievajú ako motivačné citáty: „Aj otec ma učil, že mám mať vždy vlastný postoj k veciam, ale rovnako je mojou povinnosťou rešpektovať názor iných, pokiaľ tým neubližujú iným, aj keď s tým vnútorne nesúhlasím.“ (s. 131) Hlavnou prekážkou v ich vzťahu je pôvod, keďže Júliin otec Adriána neschvaľuje. Kniha teda reflektuje aj predsudky a rasizmus voči Rómom.

Debutová kniha Danielle Hartovej (pseudonym) Pavúčia ľalia (Ikar) je historická romanca, ktorá je zaujímavá chronotopom. Dej sa odohráva na konci 19. storočia v Anglicku. Priamou rozprávačkou je šestnásťročná Lillian Whitová, ktorá na príkaz otca prestupuje do Dievčenskej akadémie svätého Félixa. Po počiatočných opisoch sa explicitne vymenujú vnútorné vlastnosti postáv: „Victoria Venadiová chcela pôsobiť silno a sebavedome, lenže v skutočnosti bola bezmocná a slabá.“ (s. 61) Autorka výrazne pracuje s tajomstvom, v druhej polovici príbehu využíva aj fantastiku. Postavy, ich správanie, konanie a prehovory sú často ploché, mnohé časti sú zbytočne dopovedané a patetické: „Osud, čo nás vedie už od narodenia, no ktorý je zahalený rúškom tajomstva.“ (s. 188) Popri láske sa riešia aj témy spoločenských vrstiev, postavenia žien a výchovy, ozvláštnené o erotické a lesbické motívy.

Inštruktívna literatúra

Leporelo Ham Ham (E. J. Publishing, il. Petra Lukovicsová) od logopedičky Ľudmily Mičianovej je adresované najmladším recipientom. Ako sa píše na prebale, je určené na rozvoj reči a rozšírenie slovnej zásoby prostredníctvom tematizovania kŕmenia dieťaťa otcom: „Kde je kaša? Kaša je v brušku. Kaša je na nose.“ (s. bez paginácie) Tomu je prispôsobená lexika a syntax textu.

K literatúre faktu s inštruktívnym zámerom možno zaradiť knihu dvadsiatich štyroch listov pod názvom Listy mame (Vydavateľstvo morusa, il. autorka) od Miriam Petráňovej. V jednotlivých listoch sa uvádzajú fakty a zaujímavosti o našej zemeguli, pričom desaťročný narátor vyjadruje svoj vzťah k nej, čím text nadobúda inštruktívny zámer. Okrem sprostredkovania faktov sa snaží scitlivovať čitateľa mladšieho školského veku voči planéte Zem. Tým kniha nadobúda environmentálny rozmer. Narácia sa však miestami vyznačuje sentimentom a patetizmom. Jazyk, ktorým sú listy napísané, nekorešponduje s jazykom desaťročného chlapca, ktorý je ich autorom.

Detská psychologička Veronika Marcinčáková Husárová debutovala knihou Betka a mocný Brumbulák (Ikar, il. Edita Hajdu) s podtitulom Moja prvá kniha nielen o emóciách. Zbierku tvoria inštruktívne básne na zvládanie rôznych emócií, čomu zodpovedajú názvy textov (Hnev; Radosť; Smútok; Strach; Láska), a situácií, napríklad, ak dieťa má problém so vstávaním, zaspávaním, obliekaním, upratovaním, jedením či čakaním: „Strach je veľké vrece, / v ňom sa čosi mece. / Tučná mucha tse-tse / či bosorka z pece?“ (s. 34) Za každou básňou je informácia pre dospelého, kedy by mal dieťaťu od troch rokov text prečítať: „Báseň môžete použiť ako úvod k upratovaniu detskej izby.“ (s. 16), prípadne, ako ho čítať, čo počas toho robiť alebo sa dozvedá o hravej aktivite na zvládnutie emócie: „Vyzvite dieťa, nech svoj objekt strachu skonkretizuje, teda nakreslí či vymodeluje z plastelíny. Takto skonkretizovaný strach potom s dieťaťom pretvorte na niečo smiešne.“ (s. 34)

Po roku vydala detská psychologička Petra Arslan Šinková ďalšie dve inštruktívne knihy pre rodičov a ich deti predškolského veku. Všetky tri tituly sú si veľmi podobné, a to najmä názvom, zámerom, kompozíciou, jazykom či dizajnom. Spolu teda tvoria sériu, všetky tri časti vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri a ilustrovala ich Katarína Gasko. Zámerom minuloročnej knihy Mami, oci, poďme sa porozprávať (príbehy na rozvoj emocionálnej inteligencie dieťaťa) bolo rozvíjať emocionálnu stránku dieťaťa. Druhá časť, Mami, oci, objímte ma (príbehy o strachu a odvahe), má formovať strach (z tmy, šikany, zo zubára) dieťaťa, v texte sa predstavujú rôzne techniky zvládania strachu a aktuálna tretia časť s názvom Mami, oci, bojím sa (ako komunikovať s deťmi o koronavíruse) s predhovorom slovenského epidemiológa profesora Vladimíra Krčméryho predstavuje detskému recipientovi koronavírus a s ním spojené obmedzenia, pravidlá a pocity. Séria je vytvorená podľa šablóny, každá kniha obsahuje tri prvoplánové príbehy, po ktorých nasledujú rady a tipy pre rodičov a deti. Texty sú priamo inštruktívne a didaktické, explicitne sa v nich pomenúvajú pocity: „‚Máš strach. Rozumiem, bojíš sa, že by sme mohli ochorieť.’ ‚Áno, bojím sa.’“ (s. bez paginácie)

Podľa schémy, ktorú nastolila v predošlých štyroch knihách, postupuje aj Iryna Zelyk. Ahoj, strach! Kniha o tom, ako pochopiť a zvládnuť svoj strach priamo inštruujte detského čitateľa v zmysle (seba)poznania, pochopenia a zvládnutia strachu. Učiteľka medvedica pomáha v škole ostatným zvieratám prekonať strach. Kniha je veľmi podobná autorkiným predošlým textom, a to názvom, podnázvom, zámerom, kompozíciou, jazykom či dizajnom. Inštruktívnu sériu vydáva Female Force s ilustráciami Viktorie Radushynskej. Zámer sa naplňujte neproduktívne, všetko v patetickom texte je dourčené, detský recipient sa teda podceňuje: „Tento pocit je KRÁSNY, pretože vzniká z LÁSKY“ (s. bez paginácie; okrem využitia veľkých písmen sú niektoré abstraktné slová ešte zvýraznené nejakou farbou).

Texty s ne-estetizovanou náučnou funkciou

Teoretický fyzik, pedagóg a popularizátor fyziky Samuel Kováčik v bestselleri Obyčajné zázraky. Svet očami vedátora (Slovart, il. Kamila Krkošová) popularizačným spôsobom predstavuje fyziku, respektíve fungovanie sveta prostredníctvom fyziky. Autor tematizuje fascinujúce fyzikálne teórie, javy, zaujímavosti či experimenty. Text je zrozumiteľný, exemplifikačný a často pracuje s humorom. Kováčik s úžasom nazerá na bežné javy, ktoré považuje za „obyčajné zázraky“, pričom jeho pohľad sa môže preniesť na čitateľa: „Deti vedia testovať trpezlivosť svojich rodičov. [...] Je nesmierne fascinujúce, že ak kladieme otázku ‚A prečo?’ dosť dlho, dospejeme k jednej z dvoch možných odpovedí: lebo tak hovorí kvantová fyzika alebo tak hovorí Einsteinova teória gravitácie.“ (s. 205) Titul možno odporučiť mládeži, tínedžerom, učiteľom fyziky, ale aj všetkým dospelým.

To isté možno konštatovať aj o novom vydaní knihy Matematici, ja a ty (LiberaTerra, il. Lucia Žatkuliaková) od Petra Bera. Autor popularizuje matematiku, predovšetkým jej históriu prostredníctvom jedenástich rozprávaní o najvýznamnejších matematikoch, ako sú napríklad Pytagoras, Archimedes, Galileo Galilei či Issac Newton. Informácie podáva zrozumiteľne, s využitím praktických ukážok, citátov, rôznych zaujímavostí a vtipu: „Na oslavu tohto objavu vraj Pytagoras obetoval sto volov. Preto sa odvtedy hovorí, že ak sa objaví nová pravda, všetky voly sa trasú.“ (s. 10) Súčasťou textu sú aj matematické príklady rozličnej obťažnosti, ktorých riešenia sú na konci publikácie. Knihu možno odporučiť mládeži, tínedžerom, učiteľom matematiky a dospelým.

Koncepčne, témou, textovo, graficky aj ilustračne je veľmi zaujímavá kniha Vitaj v múzeu s podtitulom Dobrodružná výprava do slovenských múzeí (Slovart, il. Emília H. Jesenská) od Andrey Kellö Žačokovej. Kniha, určená čitateľom od deviatich rokov, najprv zrozumiteľne predstavuje terminológiu múzejníctva, úlohu múzeí, ich delenie, pracovníkov či rôzne zaujímavosti. Autorka tak zážitkovo prezentuje 42 slovenských múzeí, napríklad Múzeum židovskej kultúry v Seredi, Múzeum špeciálneho školstva v Levoči či viaceré múzeá kultúrnych menšín na Slovensku. Ide o prínosný počin do slovenskej literatúry pre deti, ktorý môžu využiť učitelia v rámci vyučovania najmä na primárnom stupni vzdelávania.

Rovnako prínosná je aj druhá tohtoročná kniha Andrey Kellö Žačokovej SLOVENSKOpédia s podtitulom Zaujímavosti o našej krajine (Slovart, il. Zuzana Bartová). Táto encyklopédia veľkého formátu predstavuje čitateľovi od desiatich rokov rôzne fakty a zaujímavosti o Slovensku. Je rozdelená do šiestich veľkých kapitol: Krajina, Príroda, Z dejín, Kultúra a umenie, Veda a technika, Sieň slávy. Podobne ako predošlý titul, aj tento je textovo, graficky aj ilustračne pripravený poctivo a takisto ho môžu využiť učitelia pri vyučovaní na prvom stupni základnej školy.

Dejiny Slovenska popularizuje Roman Mocpajchel v knihe Bitky a bojiská. Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart, il. František Hříbal). Čitateľovi od dvanástich rokov autor predstavuje dvadsať bitiek, vojnových udalostí, ktoré ovplyvnili vývoj Slovenska, a to od prvej známej bitky na našom území – pri Hrone v roku 172 po vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968. Každej kapitole, bitke predchádza funkčná stručná informácia o tom, kde a kedy sa odohrala, kto sa jej zúčastnil, koľko bojovníkov sa jej zúčastnilo, prípadne koľko ich padlo, čo sa stalo a prečo je dôležitá pre naše dejiny. Po predstavení samotnej bitky autor dotvára kapitolu rôznymi zaujímavosťami, medailónmi a pod. Titul odporúčame aj učiteľom v rámci výučby dejepisu.

Pri vyučovaní dejepisu sa môže využiť aj ďalší diel zo série Naše hrôzyplné dejiny Víťazstvá a prehry 1918 – 1945 (Slovart, il. Katarína Slaninková) od Róberta Beutelhausera. Autor zrozumiteľným a funkčným štýlom zobrazuje Československo od vzniku až po jeho rozpad počas druhej svetovej vojny. Fakty výborne dotvárajú vtipné čierno-biele komiksy.

V zbierke Rok dobrých správ (Monokel) tvorca animovaných filmov Martin Smatana predstavil v podobe kratučkých správ 52 pozitívnych udalostí prevažne z pandemických rokov. Ku každému faktu vytvoril prostredníctvom fotoaparátu príjemne pôsobiacu trojrozmernú ilustráciu z použitého oblečenia (pozri recenziu Lucie Panáčkovej, 2022, Knižná revue, 32/4, s. 38). Titul má predovšetkým biblioterapeutickú funkciu, t. j. má upokojiť detského i dospelého čitateľa v časoch koronavírusu: „Talianski zdravotníci si na ochranné odevy nechali vytlačiť svoje usmiate tváre, aby do sterilných priestorov nemocnice vniesli trochu človečiny a pacientom ukázali, že nie sú sami.“ (s. bez paginácie)

Michal Hvorecký pokračuje v tvorbe literatúry faktu pre deti, tentoraz v plne ilustrovanej knihe Dunaj – Magická rieka (Monokel, il. Simona Čechová) oboznamuje detského čitateľa s druhou najdlhšou európskou riekou Dunajom. Recipient sa o nej dozvedá rôzne fakty a zaujímavosti, spoznáva aj jej význam pre prírodu a človeka. O rieke rozpráva vyza, ktorá na území Slovenska už vyhynula. Aj z toho dôvodu titul nadobúda inštruktívny environmentálny rozmer, ktorý je však v závere aj explicitne vyjadrený: „Spoznávajme a chráňme ju [rieku] spolu.“ (s. bez paginácie) Ako konštatuje recenzentka Markéta Andričíková (2022, Knižná revue, 32/2, s. 13), informácie sú v knihe sprostredkované aj prostredníctvom obrázkov kombinujúcich viaceré výtvarné techniky.

Po troch rokoch pokračuje Mária Nerádová v predstavovaní Slovenska najmladším recipientom. Veľké leporelo Poďme objavovať zimné Slovensko (Meda Studio, il. autorka) zobrazuje miesta na Slovensku vhodné na výlety počas zimy. Robí to prostredníctvom prasiatka Olivera a jeho rodiny, ktorí navštívia Prielom Hornádu, Štrbské pleso, Železnú studienku, Čičmany, Kremnicu atď. Najväčším prínosom sú celostranové podrobné ilustrácie plné zvieratiek a detailov, prostredníctvom ktorých detský recipient môže objavovať minipríbehy. Krátke texty sprevádzajúce ilustrácie mohli byť informačne nasýtenejšie.

Pre detských recipientov od troch rokov vyšlo aj veľké ilustrované leporelo Slovensko: Spoznajme ho spolu (Ikar, il. Lucia Čermáková). Text, vecné informácie a úlohy napísal Samo Marec. Tematicky je to až príliš rôznorodá kniha, na dvojstránkach sa predstavujú rastliny, ovocie, zelenina, námestie, bývanie, zvieratá, odpad, folklór, povesti, proces výroby áut, Bratislava a hory.

Miroslav Musil spolu s ilustrátorom Martinom Kellenbergerom predstavili v knihe Neuveriteľné dobrodružstvá grófa Beňovského (Vydavateľstvo Matice slovenskej) slovenského šľachtica Mórica Beňovského. Formou dobrodružného komiksu komplexne zobrazili jeho životopis. Titul vyšiel pri príležitosti 275. výročia narodenia grófa Mórica Beňovského.

Významnú osobnosť našich dejín Milana Rastislava Štefánika čitateľom predstavil Adam Berka v hrubom plne ilustrovanom leporele Štefánik – muž činu (82 Bøok & Design Shõp, il. Anna Hájková). Okrem životného príbehu, zasadeného do svetového kontextu, kniha obsahuje mnohé zaujímavosti zo života Štefánika, ako aj jeho citáty a citáty jeho priateľov, čím sa o Štefánikovi dotvára komplexný obraz. Publikáciu môžu využiť učitelia primárneho i sekundárneho stupňa vzdelávania.

Druhú osobnosť, Ľudovíta Štúra, po roku predstavili Róbert Čemerička a Stanislava Čemeričková v knihe Ja som Ľudovít (Snowball, il. Alexandra Čižmáriková). Spolu s minuloročným titulom Ja som Milan tak vzniká edícia „Veľkí ľudia z malej krajiny“. Sériu môžu využiť učitelia ako úvod k predstaveniu veľkých osobností našej malej krajiny.

Tretia kniha Simony Čechovej Eliška nie je strašidlo (Monokel) tentoraz poukazuje na význam netopierov (v prvej išlo o včely, v druhej o dážďovky). Opäť žánrovo kontaminovaný text, určený deťom od troch rokov, si sama vydarene ilustrovala. Samotný príbeh je však až príliš jednoduchý, málo podnetný a končí sa didakticky: „Predtým ako niekoho odsúdime, skúsme ho najskôr trošku spoznať. Väčšinou máme totiž najväčší strach z toho, čo nepoznáme.“ (s. bez paginácie) Na konci knihy sú zaujímavé informácie o netopieroch.

Pre recipientov predškolského veku vyšiel pracovný zošit Filipko a zatvorená škôlka s podtitulom Ako sa chránime pred koronavírusom (Raabe, graf. sprac. Lenka Javorská) od Jarmily Javorskej. Text štandardne popisuje koronavírus, pandémiu, príznaky ochorenia a spôsoby prevencie. Súčasťou sú úlohy, najmä kreslenie a počítanie.

Jednoduchý príbeh od semienka cez klások a múku po chlieb napísala Viera Múdra. Knihu O malinkom semienku: príbeh dvoch súrodencov z jedného kláska (Tatraplus, il. Martina Gabaríková) dotvárajú vecné informácie, ale aj slovník, pieseň a frazémy súvisiace najmä s chlebom. Narácia je však miestami explicitne didaktická a patetická: „náš svet je naozaj krásny [...] Naši hrdinovia dozreli a zmúdreli. [...] Chcú byť pre tento svet užitoční.“ (s. 47 – 48) Súčasťou titulu sú aj aktivity s QR kódmi (spoločenská hra, pexeso, puzzle, maľovanky) a recept.

Zuzana Mihálechová s dcérou Oliviou predstavili v knihe Oliviin denník. Zo života na mexickom ranči (Enigmatix, il. Aman Dudeja) dobrovoľníctvo na ranči v Mexiku. Autorky tematizujú život na ranči a s tým súvisiace činnosti, zvieratá a jedlá. Robia to však veľmi neproduktívne, prostredníctvom až príliš jednoduchej narácie, podceňujúcej detského recipienta a nefunkčnej deskripcie a detailizmu: „Náš ranč je obrovský a má aj vlastnú rieku. A lúku. Aj malú džungľu. A jazerá. Sú tu stajne, chlievy, úle a pastviny pre zvieratá.“ (s. 12)

Anachronicky vyznieva kniha Zázračný herbárik (Seneca Publishing company, il. autorka) od Danice Pauličkovej. Zbierku tvoria krátke triviálne rozprávky o kvetoch (Smutný červený tulipán; Rumanček malý liek), ktorými sa autorka snaží recipientovi od piatich rokov sprostredkovať informácie o ich vzhľade a liečivých účinkoch: „Vie liečiť aj smutné srdiečka, vracia im nádej a silu do života.“ (s. 26) Robí to však nepodnetne a s častým moralizovaním: „Preto nikdy nezabudnime, že odpadky do lesa nepatria, najmä sklenené, aby nikomu neublížili.“ (s. 37)

Poézia

Nádherne ilustračne a graficky, samozrejme, aj textovo je spracovaná najnovšia zbierka výborného poeta Valentína Šefčíka Zázraky (Slovart, il. Marta Matus). Knihu tvorí 40 básní, teda 40 zázrakov: „Kto neverí na zázraky, / nech tú báseň nečíta. / Kto chce veriť, ale váha, / tomu chýba rovnováha, / nech sa na nič nepýta. / Nech len číta dosýta.“ (s. 6) Autor hľadá krásu všade okolo nás, v konkrétnych maličkostiach (Slza; Pierko) i v abstraktných javoch (Čas; Slovo), ktorých sa nemôžeme dotknúť rukou, slovom však áno. Veršom zhmotňuje jedinečnosť krátkych okamihov, napríklad výnimočnú chvíľku bubliny či vločky. Veršom pôsobivo zobrazuje atmosféru ticha, lúky či rána: „Noc potom na rozlúčku / zakýva do réžie. / Odchádza bez náhlenia, / bez veľkých rozpakov. / Ráno je dobrá správa / o svete, ktorý žije. / Ráno je prvý zázrak / vo svete zázrakov.“ (s. 13) Popritom využíva zaujímavú personifikáciu, napríklad vietor ako básnik alebo tieň ako blízky priateľ, a obraznosť: rosa ako vzácny klenot vyrobený na okamih zo slnka a vody. Básne teda majú potenciál scitlivovať (nielen) detského recipienta, nabádajú ho vidieť zázrak či krásu v obyčajných (?) veciach: „A pre všetkých, ktorí tvrdia, / že zázrakov niet, / ja dnes tvrdím pravý opak: / Je ich plný svet.“ (s. 7) Odporúčame ich do recitátorských súťaží.  

V stimulovaní tvorby poéze pre deti a mládež pokračuje vydavateľstvo Perfekt, a to druhým ročníkom súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti a mládež (popri niekoľkoročnej tradičnej súťaži o najlepšiu poviedku). V dôsledku pandémie vyšiel zborník víťazných prác – Kráľovná, až v roku 2021, v ktorom sa predstavilo 14 poetov. Hlavnú Cenu dieťaťa 2020 v kategórii poézia, ktorú vyberali žiaci štyroch základných škôl, získal text Veľa otázok Dávida Dziaka. Báseň filozofuje o živote a smrti prostredníctvom otázky identity. Je samozrejmé, že zborník zo súťaže často obsahuje texty rôznorodej kvality, predstavíme teda tie básne, ktoré majú aspoň štandardnú umeleckú hodnotu. Opäť, ako to bolo aj v prvom ročníku danej súťaže (pozri Dziak, 2021, Bibiana, 28/1, s. 23), najlepšiu báseň napísala Zuzana Martišková. V texte Strechopárty sa vtipne zamýšľa: „Čo sa noci preháňa / nocou po hlave?“ (s. 126) Na tejto básni vidno, že nevznikla za „pár minút“, za „jednu noc“, ale že autorka na nej pracovala dlhšie, čo sa odrazilo v premyslenej práci s lexikou a asociáciami, súvisiacimi s nocou. Vydarený text napísala aj Anna Timková Lazurová. V básni Ježibaba na dôchodku funkčne a s humorom využila rozprávkové motívy, ktoré v závere aktualizovala o motív šitia ochranných rúšok, súvisiacich so súčasnou pandémiou koronavírusu. Gabriela Dittelová komicky stvárnila strach strážneho psa v krátkej básni Obludy, von z búdy! vyúsťujúcej do vydarenej pointy: „Zachráňme ho pre tú psinu, / zaveďme mu elektrinu.“ (s. 58) Vydarený je aj jej druhý text Prstom po glóbuse, do ktorého vkomponovala informatívnu funkciu. S humorom pracuje vo svojich dvoch básňach aj Denisa Brliťová. Báseň Krokodíl prostredníctvom motívu staroby a báseň Ropokop prostredníctvom motívu fatamorgány smerujú k vtipným záverom. S komikou pracuje aj text Pavla Jurgu: Popletená škola zobrazuje, čo by sa stalo „Keby si raz učitelia / vymenili predmety“ (s. 84), čo môže osloviť čitateľa mladšieho školského veku.

Slovenskú poéziu pre deti obohatil Miroslav Demák, pôvodom Srb, zbierkou básní Nepopieraj netopiera (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Martin Kellenberger). Ako už naznačuje názov, autor sa hrá s jazykom (sklony slony, ježobežci, chorý tchor, tchorí chór), napríklad v texte Záchlana tematizuje ráčkovanie dieťaťa, v básni Medzera v gramatike gramatickú kategóriu pádu. Pohráva sa aj s rýmami, ktoré sú zväčša kvalitné, napríklad báseň Kto to kričí? tvoria paronymické rýmy. V zbierke sa najmä zobrazuje život zvierat (Emu; Koala) a detí (Ťažko je; Môj kamarát obed), kde sa pracuje predovšetkým s pointou a humorom (Móresy; Miesihnát píše Valipupkovi): „Mali / PRAľudia / PRAsklo? // Mali, / ale im / prasklo!“ (s. 14) Zbierka obsahuje aj lyrickejšie (Bál; Keby už tá kukla pukla) a jemnejšie texty: „Večer // Mama, / nám sa nechce / do postieľky. / Už sme veľkí! // Ráno // Mamička, / prečo chceš, / aby sme / vstali? / Veď sme ešte / malí.“ ( s. 66) Sem-tam sa však nájde aj nevydarenejšia báseň (Ako sa rastie bez mamy).

Originálny nápad konkretizovať strach detí z bubákov ilustrátorky Evy Škandíkovej prebásnili Tereza Oľhová a Vlado Janček. V knihe Bubáci (Brak), určenej predškolákom, sa predstavujú rôzni bubáci, ktorí však nie sú strašidelní a nebezpeční, možno sú len hladní alebo si chcú len vypočuť hudbu: „V našom dome stále straší, / celú noc a celý deň. / Vraj nestraší, tvrdia naši, / ale straší, ja to viem!“ Zobrazujú sa na rôznych miestach (za závesom, oknom, pod posteľou, v potrubí, pivnici či výťahu) a pri činnostiach (pri čítaní, jedení, hraní, počúvaní hudby, spaní či umývaní zubov). Tvorivé sú ich pomenovania, napríklad Kveta (mäsožravý kvet), Plachtoš (z plachty) či Podpostelum (pod posteľou). Veršovanie je zručné, výborne ho dotvárajú ilustrácie E. Škandíkovej. Nápad je v závere funkčne ukončený.

Originálnu dvojknihu básní Jemňacinky / Brutálničky (Modrý Peter) napísala známa a oceňovaná poetka pre dospelých Eva Luka. Ide o jej básnický debut pre deti a rovnako ako v prozaickom debute adresovanom deťom Pani Kurčaťová si knihu sama ilustrovala. Jemňacinky, ako napovedá názov, tvoria texty jemnejšie, v ktorých sa často využíva príroda, zvieratá a ich personifikácia, Brutálničky, opäť ako naznačuje názov, sú „brutné“ (s. bez paginácie), temnejšie básničky, ktoré však majú „smiešny základ“. Ladenie oboch častí predstavujú ich prvé básne (Slečna ohňovlasá; Slečna tajuplná), ich atmosféru dotvárajú farby strán a ilustrácie. Obsahovo však ide o básne rôznorodej kvality. Mnohé sú originálne, tvorivé a nápadité, autorka je tematicky (Operácia) a jazykovo (Kloktal v kotli vlklokan) vynaliezavá, ale texty sú často nedotiahnuté, najmä čo sa týka ich point (Optimista; Pes Strašikeks). Pracuje najmä s komickosťou a absurditou (Tancovala pazucha). Druhým nedostatkom je ich adresnosť; niektoré reflektujú svet dieťaťa (Pod slnečnicou), iné, naopak, sa javia detskému svetu vzdialené (Óda na bývalý chrup). Väčšina básní je adresovaná najmä čitateľom mladšieho školského veku, ale v zbierke sa nájdu aj texty pre recipienta predškolského veku (Osem lienok na motocykli) a niektoré sú svojou sémantickou a obraznou náročnosťou vhodné pre čitateľa staršieho školského veku (Malý nočný smútok). Podobne ako sa konštatovalo pri próze Pani Kurčaťová (Dziak a Lavríková, 2019, Fraktál, 2/1, s. 153 – 158), je otázne, do akej miery tieto texty oslovia súčasného detského čitateľa. Ale ako konštatuje recenzentka Soňa Uriková (2021, Knižná revue, 31/10, s. 29), „môže byť prínosné vystaviť deti niečomu nečakanému: formou i obsahom“; aj preto možno považovať tento titul v rámci slovenskej poézie pre deti za prínosný.

Pekne graficky a ilustračne je spracovaný titul Hojdali sa ježibaby (Albatros, il. Hedviga Gutierrez). Zručné riekanky a básne pre deti od štyroch rokov doň napísal Jozef Moravčík Jakubovec. Texty sú poväčšine vtipné, hravé a vypointované: „Vrana / má len / vranu rada, // preto / vrana k vrane sadá.“ (s. 23) Zbierka obsahuje rôznorodé témy najmä zo sveta zvierat, ktorý sa zobrazuje s humorom. Veršovanie je kultivované, rýmy sú zručné, miestami sa však nájde aj gramatická rýmová dvojica. Sem-tam sa nájde aj menej nápaditý text (Myšacie narodeniny; Nehádaj sa).

Remeselne veršuje aj Stanislav Štepka v útlej zbierke Vstavaj, Šimon, niekde horí (Ikar, il. Jozef Gertli Danglár), adresovanej čitateľovi od šiestich rokov. Ide o autobiografické zobrazenie vzťahu starého otca a vnuka (Šimon Štepka): „Som tvoj herec, dobré ránko, / ty môj šéfko, Štepka Stanko...“ (s. 11) „Dede“ predovšetkým veršuje o Šimonkovi a jeho hrách (na hasiča, pretekára) či príhodách (z bicyklovania, reštaurácie, turistiky), pričom sa pracuje najmä s kategóriou komického. Niektoré texty sú vydarenejšie, vypovedajúce o nežnom medzigeneračnom vzťahu (najmä Prečo niečo áno; Po telefóne), iné menej (Zúbky; Po špičkách). Štruktúrovanie knihy do dvoch častí sa zdá redundantné.

Veršovaná rozprávka Psíček muzikant (Buvik, il. Vlasta Baránková) Márie Števkovej voľne nadväzuje na knihu Psíček nie je bábika. Štandardne zveršovaný jednoduchý príbeh, adresovaný predškolskému dieťaťu, zobrazuje priateľstvo Lucinky so psom Maxíkom a zábavnosť hudby: „Husle, čelo, klarinet, / s muzičkou je krajší svet.“ (s. 33)

Knižnú podobu dostalo pätnásť piesní, adresovaných recipientom od štyroch rokov, známeho speváka, skladateľa a hudobníka Petra Nagya. Titul Peter Nagy pre deti (Ikar) ilustrovala hudobná kolegyňa Zuzana Smatanová. Kniha teda obsahuje slávne vtipné piesne ako Čarbičky, Dve malé blchy, Mandarinka Darinka, Bobi či Pingpong.

Vo vydavateľstve Matys vyšiel debut jedenásťročnej Barborky Brindžákovej. Zbierku Prvé kvapky rosy, ktorú si sama ilustrovala, tvoria básne, ktoré napísala vo veku 7 až 10 rokov. Knihu tvorí prevažne prírodná lyrika, autorka sa snaží o poetickosť, zobrazenie atmosféry prírody, ktorú často personifikuje. Texty sú rôznorodej kvality, ich najväčším nedostatkom je konvenčnosť zobrazenia, miestami archaickosť výrazu, niektoré básne však majú lepšie rýmy ako u niektorých dospelých poetov pre deti. Je vidno, že poézia je bytostnou súčasťou Barborky, o čom svedčia viaceré texty tematizujúce báseň: „Báseň, tá sa perom varí, / slovo slovu hľadá páry. // Pero s papierom sú / navždy priatelia. / Peknými rýmami / báseň zacelia.“ (s. 14)

Po roku, keď Veruška Bobeková debutovala troma knihami poézie, vyšiel ďalší titul pod názvom Sivá planéta (Ezopo, il. autorka). Rozprávkový príbeh je štandardný, prostredníctvom motívu farieb sa zdôrazňuje hodnota priateľstva v protiklade k samote. To priamo potvrdzuje aj didaktický záver: „A že priateľstvo a nič iné, / zafarbilo ich srdcia sivé.“ (s. bez paginácie) Veršovanie má však rovnaké nedostatky ako v minuloročných knihách (pozri Dziak, 2021, Knižná revue, 31/2). Narácia je archaická, rytmus a rýmy nekvalitné: „Lebo veď, dobre sa obe mali, / zo života sa radovali. / Akurát, že jedného dňa sa čosi stalo, / čo im tú radosť počmáralo!“

Najnovšiu knihu Ivony Ďuričovej Vesmír a pehy (Ikar, il. Emília Holečková Jesenská) tvoria dlhšie básne, adresované dieťaťu od šiestich rokov. Zbierka obsahuje naratívnejšie (Ranný príbeh) i lyrickejšie texty (vydarená je napríklad báseň Náš strom), v ktorých sa autorka snaží o humor (Filipov nápad) a poetickosť (Oblačná výstava). Básne sú však nenápadité a málo podnetné. Sú slabé v pointe, pričom sa v nich vyskytne aj sentiment či priamejší didaktizmus: „Prečo klamu uveríme, / čo nás iba zneistí? / Svoje sny si strážme, žime, / vyhnime sa závistí.“ (s. 33)

Podobné nedostatky možno nájsť aj v ďalšej knihe Ivony Ďuričovej. Jej už tretí abecedár Písmenká z abecedy (Ikar, il. Adrián Macho) pre detského recipienta od štyroch rokov nezobrazuje, ako dané písmeno vyzerá, ale na vybrané písmeno (napríklad A ako ara, B ako baran atď.) sa zobrazuje nejaké zviera alebo vec. K naučeniu abecedy však môže prispieť, že na konci každého druhého verša je namiesto rýmovaného slova malý obrázok; dieťa má teda doplniť verš slovom, ktoré sa vždy začína na tematizované písmeno z abecedy: „Kvet v prírode priláka / včelu, osu, [obrázok čmeliaka].“ (s. 12)

K poézii faktu možno zaradiť zbierku Osobnosti v rýmoch (Od Tutanchamóna po Štefánika) (SlovaKiss, graf. spr. autorka) od ROuMY (Romany) Kiššovej. Autorka prostredníctvom veršov predstavuje štyridsať osobností, ktoré rozdelila do štyroch častí: história a spoločnosť, veda a technika, umenie a kultúra, slovenské a české osobnosti. Po každej časti nasledujú otázky, ktoré zisťujú len fakty. Texty, pomenované podľa zobrazovanej osobnosti (napríklad Isaac Newton, Tomáš Baťa) majú problémy s rytmom i rýmami, napĺňajú len informatívnu funkciu: „Milan Rastislav Štefánik, / významný vojenský dôstojník, / bol veľmi šikovný a vzdelaný / a rád zaoberal sa hviezdami.“ (s. 49)

Do poézie faktu spadá aj kniha Básničkové cestovanie po Európe (Fortuna Libri, il. Katarína Gasko) od Vladimíra Keníža. V krátkych štvorveršových básničkách sa recipient dozvie len o názve krajiny a jeho hlavnom meste, ale okrem toho nič viac, len ojedinele sa spomenie nejaká charakteristika daného štátu či mesta: „Stratil som raz svoju lásku / na výlete po Maďarsku. / Veštica mi z gule veští: / ‚Nájdete sa v Budapešti!’“ (s. bez paginácie) V textoch teda jednoznačne prevážila informatívna funkcia. Poznanie dotvárajú ilustrácie, v ktorých je vždy znázornená štátna vlajka krajiny.

Poznávací zámer má aj zbierka jednoduchých a krátkych básní pre predškolský vek Veselé básničky na celý rok (Windor - PK, il. Freepik) od Gabriely Labinovej Hertlíkovej. Ako naznačuje názov, knihu tvoria texty súvisiace s ročnými obdobiami a ich mesiacmi, čo sa zobrazuje bez akejkoľvek originálnosti: „Postavíme celkom sami / snehuliaka s gombičkami. / Dáme mu aj teplý šál, / aby v noci nekašľal.“ (s. 46)

Súčasné dieťa pravdepodobne neosloví ani text, ani ilustrácie zbierky Súkromné vnučkoviny (Miesto určenia: krajina vnúčat a starých rodičov) (Ediposs, il. Stanislav Harangozó) od Michala Záletu: „Sám je však zvedavý, čo bolo pritom / tou energickou soľou / pravekej energie, / i soľou tejto soli.“ (s. 34) Vo väčšine básní sa básnický subjekt – starý otec pozitívne vyjadruje o lyrickom objekte, ktorým sú jeho vnúčatá. Texty sú však archaické, idylické a so slabou pointou.

Banálny, ale komerčne úspešný príbeh najmä vďaka ilustráciám Adriána Macha (pozri Dziak, 2019, Bibiana, 26/1) o veľrybe Gerde zveršovala v leporele Gerda. Malá veľrybka (Albatros) Zuzana Trstenská. Tento gýč tvoria ošúchané a gramatické rýmy: „Gerda očká otvorí, / slniečku sa pozdraví: / ‚Ahoj, slnko, kamarát! / Svieť mi, kým sa budem hrať.’“ (s. bez paginácie)

Jedlá a recepty zbásnila Natália Kuľková do zbierky Básničky na spapanie (Natália Kuľková, il. Žaneta Aradská), ktorá vyšla vďaka crowdfundingovej podpore. Detskí recipienti sa z textov ani nenaučia variť či piecť, ani nebudú mať estetický zážitok. Štyridsaťštyri básní nemá žiadnu obraznosť, rytmus ani pointy. Rýmy sú gramatické, autorka si pri nich často pomáha krstnými menami, príp. sa verše ani nerýmujú: „Ujovi Ferkovi z vlasov vykúka nejedna šedina, / no nezúfa a teší sa, že jeho guľáš pozná celá dedina. / Koštoval ho sused Jožko, aj suseda Mária, / ktorí veľmi radi jedia a ešte radšej varia.“ (s. 43)

Poznámka: Štúdia je čiastkovým výstupom grantového projektu KEGA č. 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti - 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).

Dávid Dziak (1992)

Vyštudoval učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a etickej výchovy na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Tam aj v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy. Špecializuje sa na literatúru pre deti a mládež. V roku 2021 mu v spoluautorstve (Z. Stanislavová, M. Klimovič) vyšla monografia (K)rok za (k)rokom v slovenskej literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy v rokoch 1990 – 2020). Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopisoch Slniečko (2020 – 2021, roč. 75), Fraktál (2021, č. 4) a Vertigo (2018, č. 5) a v zborníkoch Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a Kráľovná (Perfekt, 2021). Koncom roka 2021 mu vyšla debutová zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (FACE, il. M. Souček).