V piatok 20. júla sa slovenská kultúrna verejnosť rozlúčila s významným hudobným skladateľom Iljom Zeljenkom, autorom mnohých skladieb, autorom hudby k mnohým slovenským filmom, ale aj priateľom slovenských spisovateľov, ktorý zomrel vo veku 74 rokov.

 

 Foto: Pavel Kastl

V bratislavskej Redute sa s ním rozlúčili kolegovia hudobní skladatelia a interpreti, filmári, za MK SR riaditeľ odboru umenia Martin Sarvaš. V podaní M. Dočolomanského zaznela aj jeho poézia, v podaní Varchalovcov úryvky zo skladby Musica slovaca. V hale bola inštalovaná výstava fotografií a textov o jeho živote a diele. Autorom scenára výstavy a autorom fotografií je Viliam Gruska.

Zeljenkovo dielo si svojím novátorstvom, hudobnou a tematickou rozmanitosťou a originalitou získalo uznanie domácej i zahraničnej odbornej kritiky aj vysoké spoločenské ocenenie. Už počas štúdia kompozície u profesora Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení v Bratislave začali vznikať jeho prvé klavírne diela a od roku 1953 aj skladby pre symfonický orchester. V nasledujúcich rokoch a desaťročiach vznikli sonáty a symfónie, diela pre komorný orchester, sláčikové kvartetá, množstvo koncertných a komorných kompozícií, ale aj hudba na ľudové motívy i na texty slovenských básnikov, medzi nimi nezabudnuteľný

Osvienčim, novátorská skladba pre sólový hlas, zbor a orchester z roku 1959, ktorá patrí k najsilnejším a výpovediam o ľudskom utrpení. Popri množstve diel z oblasti vážnej hudby sa stal aj jedným z najvýznamnejších tvorcov filmovej hudby. Jeho hudba k filmom Š. Uhra, E. Grečnera, M. Hollého, M. Slivku a ďalších režisérov otvorila cestu k novému vnímaniu hudby ako rovnocennej umeleckej zložky filmového diela. Jeho hudobné novátorstvo sa najmä v šesťdesiatych rokoch prejavilo vo všetkých hudobných žánroch, vrátane elektroakustickej hudby. Na vrchole tvorivých síl ho v roku 1968 vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov. Nadlho sa tak pretrhlo jeho spojenie s hudobným publikom. Až po roku 1989 sa jeho dielo vracia na koncertné pódiá, stále rovnako živé, novátorské a pôsobivé. Zároveň sa stáva predsedom festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Od roku 1996 vyučoval kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 2001 mu bola udelená Cena SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby Musica slovaca a Veľká cena za celoživotný prínos k slovenskej hudobnej kultúre, v roku 2002 Cena ministra kultúry SR za celoživotnú tvorbu a v roku 2004 Krištáľové krídlo.

V júni 2006 sa Ilja spolu s manželkou MUDr. Máriou Zeljenkovou (v červenom klobúku dole) zúčastnil na odhaľovaní pamätnej tabule Vincentovi Šikulovi v Dubovej. Na podujatí boli prítomní aj zástupcovia Literárneho informačného centra. S Ľubomírom FeldekomJozefom Mihalkovičom ho pri tejto príležitosti zvečnila Ľubica Suballyová.

Anna Šikulová

 Hudobné centrum - Ilja Zeljenka