Občianske združenie Krásny Spiš sa rozhodlo navrhnúť spisovateľa Rudolfa Dobiáša (1934) na Nobelovu cenu. S iniciatívou vyšiel zakladateľ združenia Miroslav Pollák (1957) – matematik a aktivista, ktorý sa venuje rómskej téme na Prešovskej univerzite.
Prečo ste sa rozhodli navrhnúť pána Rudolfa Dobiáša na Nobelovu cenu?
Rudolf Dobiáš reprezentuje lepšiu časť tej generácie, ktorá obstála, neuhla, vydržala, nerezignovala a ktorá naviac aj tvorila a bola morálnou oporou pre väčšinu svojej generácie, a tiež pre celé dve nasledujúce. Sú teda dva dôvody na nomináciu Rudolfa Dobiáša na Nobelovu cenu: jeho život a jeho dielo. A obidva sú nádherné.
Kto môže na cenu nominovať?
Štyri inštitúcie: bývalý nositeľ Nobelovej ceny, člen Švédskej kráľovskej akadémie, stavovská organizácia spisovateľov alebo významný profesor literatúry domovskej krajiny. Keďže prvé dve možnosti nevieme zabezpečiť, ponúkla sa tretia, a to Klub nezávislých spisovateľov. Rudolf Dobiáš je jeho členom. Po doručení nominácií určí komisia expertov, ktorí sa venujú serióznym návrhom a preskúmajú ich opodstatnenosť. Proces je neverejný. Termín na nominácie je do konca januára.
Čo ste pre prípravu nominácie museli urobiť?
Museli sme zabezpečiť veľmi kvalitný preklad výberu z diela Rudolfa Dobiáša do angličtiny a pripraviť jeho vydanie. Od Ľuba Feldeka som dostal tip na Johna Minahana. Zároveň propagujeme dielo Rudolfa Dobiáša, v čom najviac vyniká práve Feldek.
Kto výzvu zatiaľ podporil?
Napríklad Fero Mikloško, Fero Guldan a ombudsmanka Jana Dubovcová.
Načo má výzva slúžiť?
Je otvoreným textom, ktorý apeluje na všetkých ľudí, aby nominácii akokoľvek pomohli, nemá petičný charakter. Zároveň jednoducho a presvedčivo dokazuje literárne kvality Rudolfa Dobiáša tým, že nenásilne porovnáva text jeho básne Neodoslaný list s textom básne List matke od Sergeja Jesenina, prebásnenej Feldekom.
Čo z porovnania vyplýva?
Rudolf Dobiáš v tomto súboji textov na diaľku v čase a priestore obstál veľmi dobre. Obe básne sú aj základom spomínanej slovensko-anglickej bibliofílie Dva básnické listy, ktorú sme pri tejto príležitosti vydali.
Iris Kopcsayová
Porovnanie s Jeseninom
Rudolf Dobiáš
Neodoslaný list
Sám s vlastným krížom v chladnej cele
a preďaleko od neba,
písal som domov: Mám sa skvele
a ničoho mi netreba.
Keďže ma strážia stráže bdelé,
nemusím sa báť o seba.
Viem, že to Boží mlyn ma melie
a premieňa ma na chleba.
Horúčka, čo mi blčí v tele,
je zase božská pahreba,
aj štyri steny čisto biele
tým čistým Boha velebia.
Naozaj, mama. Mám sa skvele,
len mi je smutno bez teba.
Ľubomír Feldek, krstný otec myšlienky nominovať Rudolfa Dobiáša (82) na Nobelovu cenu, porovnáva vo výzve jeho osud s osudom ruského básnika Sergeja Jesenina. „Keď ruský básnik Sergej Jesenin písal v roku 1924 svoje Pismo materi, akoby už tušil, že ho onedlho zavraždí – a potom jeho samovraždu zinscenuje – Stalinova tajná polícia. V jednej básni napísal „nestrieľal som ľudí po žalároch“ – musel za to čakať aj on guľku do hlavy,“ píše Feldek. Rudolfa Dobiáša zatkli ako 19-ročného v roku 1953. Odsúdili ho na 18 rokov väzenia, a to za „obyčajnú“ karikatúru, na ktorej sa v spoločnom pekelnom kotli varil Stalin s Gottwaldom. Takmer sedem rokov, až do amnestie 1960, si z toho odsedel v Jáchymove.
Z porovnania Dobiášovej a Jeseninovej tvorby Feldekovi vyplýva: „Napriek tomu, že obe básne boli napísané v tieni smrti, z oboch vyžaruje pokoj. U Jesenina trochu rúhavý, u Dobiáša, naopak, hlboko zbožný. No načo vlastne tie básnické listy matke porovnávať? Netreba k takým dvom nádherným básňam nič dodávať! Stačí jednoducho povedať, že ich napísali dvaja rovnako veľkí básnici, ktorí rovnako statočne čelili obludnému stalinizmu.“
irk
