Vyhľadávanie
Čítaním Rúfusových básní Človek a Prvý jarný deň v ruštine, sa 8. novembra popoludní na tohtoročnej Bibliotéke začal jeden z jej sprievodných programov - beseda so štyrmi prekladateľmi zo slovenskej literatúry. Prebiehala pod názvom Vyslanci slovenskej literatúry a uvádzal ju Milan Richter, vedúci Sekcie šírenia slovenskej literatúry do zahraničia (SLOLIA).
V programe vystúpili prekladatelia Oleg Malevič, Dimitar Stefanov, Ondrej Štefanko a James Sutherland Smith, spolu s manželkou Vierou S. Smithovou. Bohemista a slovakista Oleg Malevič pripravil a vydal v ruštine rozsiahly výber z Rúfusovej poézie a esejistiky a práve dokončuje takisto rozsiahly, reprezentatívny výber z Karvašovej prozaickej a dramatickej tvorby. V jeho podaní znel Rúfus v rušitine rovnako poeticky, v básni Človek som dokonca "započul" viac pátosu a vznešenosti. Slovakista Dimitar Stefanov sa v poslednom období stal najusilovnejším prekladateľom zo slovenskej literatúry. Podľa jeho vlastných slov preložil a vydal v bulharčine za posledných 6 rokov desať slovenských kníh. Jeho čerstvou prekladateľskou novinkou je výber troch slovenských poetiek, L. Vadkerti-Gavorníkovej, M. Haugovej a D. Podrackej. Výber z ich poézie práve vyšiel v Bulharsku pod názvom Možná neha (čo je názov jednej z básní M. Haugovej). Stefanov práve tieto tri poetky považuje za "skutočné dámy slovenskej literatúry". Z básnikov preložil a vydal pod názvom Studňa výber z poézie Jána Ondruša. James Sutherland Smith, spolu so svojou manželkou Vierou prekladajú slovenskú poéziu do angličtiny ( pán Smith žije a pôsobí v Prešove ako vysokoškolský pedagóg). Prečítal vo svojom rodnom básnickom jazyku, v angličtine, skvelú, iróniou podfarbenú báseň Návod na použitie alebo Ako čítať verše - a jeho manželka Viera, takisto pedagogička, prečítala jej slovenskú podobu. Pôvodne neplánované, ale veľmi podnetné bolo vystúpenie Ondreja Štefanka, slovenského dolnozemského básnika, redaktora, prekladateľa do rumunčiny, knižného a časopiseckého vydavateľa, zásluhou ktorého je slovenská literatúra prítomná v rumunskej kultúre. Sám preložil do rumunčiny 18 kníh, je vydavateľom a redaktorom kvartálnika Rovnobežné zrkadlá, literárneho časopisu, ktorý má ročne rozsah 700 strán a polovicu v ňom tvoria slovenské texty. A keď O. Štefanko začal uvádzať, ktorí súčasní slovenskí autori vyšli v ostatnom čase v Rumunsku ( Ballek, Šikula, Ťažký, Lenčo, Vilikovský, Mitana, Válek, Ondruš, Štrpka, Rúfus, Krasko a ďalší), M. Richter s oprávneným údivom poznamenal, že je to pomaly viac ako na Slovensku.
Stretnutie na Bibliotéke ukázalo, že má zmysel koncepčná a dlhodobá práca s prekladateľmi zo slovenskej literatúry - týmito skutočnými vyslancami našej národnej kultúry, a že rovnako účinný a efektívny môže byť aj štipendijný program a systematická podpora pri vydávaní prekladov slovenskej literatúry do zahraničia - tak ako sa o to od svojho vzniku usiluje práve Literárne informačné centrum.
