Vyhľadávanie
V srdci Stockholmu, v tanečnom múzeu Dansmuséet (na Ulici Gustava Adolfsa), sa dňa 1. júla 2008 uskutočnil slávnostný recitál venovaný poézii Milana Rúfusa pri príležitosti jeho 80. narodenín, ktoré oslávi v decembri tohto roka.
Nad podujatím Milan Rúfus – And what is a poem? (Milan Rúfus – A čo je báseň?) prevzal záštitu podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Organizátormi podujatia boli Literárne informačné centrum v Bratislave, Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa vo Švédsku a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švédsku so sídlom v Stockholme. Podujatia sa zúčastnil aj popredný švédsky básnik a priateľ Milana Rúfusa Tomas Tranströmer s manželkou. Veľvyslanectvo SR reprezentoval chargé d´affaires Slovenskej republiky vo Švédsku Ľubomír Čaňo. Pozvanie na podujatie prijali popredné osobnosti kultúrneho života v Stockholme a členovia krajanských spolkov.
Za Literárne informačné centrum vystúpila poetka Dana Podracká, ktorá predstavila poéziu Milana Rúfusa a slávnostný večer otvorila. Vo svojom príhovore zdôraznila, že Literárne informačné centrum v Bratislave od svojho vzniku patrilo medzi podporovateľov šírenia Rúfusovej poézie v zahraničí a pridalo sa aj k návrhom podporujúcim Rúfusovu nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru.
Marian Plavec
Verše básnika recitovali členovia Spoločnosti priateľov Milana Rúfusa a poprední herci švédskych divadiel Maria Hjalmarson, Hans Wigren, ako aj slovenskí obdivovatelia a šíritelia Rúfusovej poézie vo Švédsku Milan Chromek, Anna-Katarina Schatzl a Naďa Hammarberg. Na gajdách, fujare a drumbli hral Marian Plavec.
Počas slávnostného večera zneli tri jazyky: slovenčina, švédčina a angličtina. Autormi prekladov Rúfusovej poézie do angličtiny boli Ewald Osers a Viera a James Sutherland-Smithovci, autorkou prekladov do švédčiny bola Naďa Hammarberg.
Otázka šírenia slovenskej literatúry v zahraničí je kardinálnou otázkou nielen v zmysle jej medzinárodných kontextov, ale aj v hľadaní odpovedí na otázku, aké posolstvá prijíma cudzia kultúra ako vlastné a dokáže ich implantovať dovnútra vlastnej kultúry. Podobné podujatia, akým bol aj slávnostný recitál Rúfusovej poézie, ukazujú na to, že najprenikavejšie sú prosté posolstvá, zrkadliace myšlienku, spojenú s obrazom prenosnej ľudskej skúsenosti.
|
|
 Účinkujúci s Tomasom Tranströmerom uprostred, prvý sprava chargé d´affairs Slovenskej republiky vo Švédsku Ľubomír Čaňo |
 Tomas Tranströmer s manželkou a Naďa Hammarberg |
Švédske publikum najviac oslovili tieto Rúfusove básne: Ako sa pije zo studničky, Stretnutie na Ringstrasse, Skús, Hovor z prapočiatku, Dialóg na každý deň, A čo je báseň, Chlapec maľuje dúhu, Rodinovi milenci a Október.
V dlhej diskusii po skončení slávnostného večera rezonovali otázky vznikajúcej multikultúry ako nástroja prenosu kultúrnych informácií, prispievajúcich k vzájomnému obohacovaniu v rovine duševno-duchovnej, ale aj v národno-kultúrnej oblasti. V podobných aktivitách je nevyhnutné pokračovať a naďalej ich prehlbovať, aby sa ponorné prúdy literatúr navzájom premiešavali ako slaná voda so sladkou medzi ostrovmi, na ktorých je postavený Stockholm.
Osobný dar – báseň Milana Rúfusa Tomasovi Tranströmerovi
uverejňujeme v plnom znení:
Viem – dva a dva nie sú vždy štyri.
Jeden a jeden nie vždy dva.
Videl som ho hrať na klavíri.
Hral na ňom iba ľavou rukou,
tú druhú mal len do počtu
a osudu sa nevmestila
do záhadného rozpočtu.
Bola to hudba a ešte viac než hudba
a necúvnutie pred osudom.
Toto bol kúpeľ v živej vode,
znovuzrodenie pod jej prúdom.
Neskôr som čítal jeho básne.
Boli mocné a krásne...
Bolo to presne to isté.
Pochopil som to, aké šťastné
je porozumieť kolíske.
On ju chápal.
A ona jeho
osobnú ságu dcérku povestí.
A ja som chválil Neznámeho,
za to, že mi ho poslal do cesty.
Bola v tom svätá ľudská sila,
čo neustúpiac jeho priekom,
človečí osud prinútila,
že zložil klobúk pred človekom.
