Rúfusova poézia v Štokholme
V Dansmuséet, v Tanečnom múzeu v srdci Štokholmu sa 1. júla 2008 uskutočnil slávnostný recitál venovaný poézii Milana Rúfusa pri príležitosti jeho 80. narodenín, ktoré oslávi v decembri tohto roka. Záštitu nad podujatím Milan Rúfus – And what is a poem? (Milan Rúfus – A čo je báseň?) prevzal podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Organizátormi podujatia boli Literárne informačné centrum v Bratislave, Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa vo Švédsku a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švédsku, so sídlom v Štokholme. Na podujatí sa zúčastnil aj popredný švédsky básnik a priateľ Milana Rúfusa Tomas Tranströmer s manželkou. Veľvyslanectvo SR reprezentoval chargé d´affaires Slovenskej republiky vo Švédsku Milan Čaňo. Pozvanie prijali popredné osobnosti kultúrneho života v Štokholme a členovia krajanských spolkov. Za Literárne informačné centrum vystúpila poetka Dana Podracká, ktorá predstavila poéziu Milana Rúfusa a slávnostný večer otvorila. Vo svojom príhovore zdôraznila, že Literárne informačné centrum od svojho vzniku pomáhalo šíriť Rúfusovu poéziu v zahraničí a pridalo sa aj k návrhom podporujúcim jeho nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru.
Na slávnosti recitovali členovia Spoločnosti priateľov Milana Rúfusa a poprední herci švédskych divadiel Maria Hjalmarson, Hans Wigren, ako aj slovenskí obdivovatelia a šíritelia Rúfusovej poézie vo Švédsku Milan Chromek, Anna-Katarina Schatzl a Naďa Hammarberg. Na gajdách, fujare a drumbli hral Marian Plavec. Počas slávnostného večera zazneli tri jazyky: slovenčina, švédčina a angličtina. Autormi prekladov Rúfusovej poézie do angličtiny boli Ewald Osers a Viera a James Sutherland-Smith, autorkou prekladov do švédčiny Naďa Hammarberg.
Otázka šírenia slovenskej literatúry v zahraničí je zásadnou otázkou nielen v zmysle jej medzinárodných kontextov, ale aj v hľadaní odpovedí na otázku, aké posolstvá prijíma cudzia kultúra ako vlastné a dokáže ich implantovať do vlastnej kultúry. Podobné podujatia, akým bol aj slávnostný recitál Rúfusovej poézie, ukazujú, že najprenikavejšie sú prosté posolstvá, zrkadliace myšlienku, spojenú s obrazom prenosnej ľudskej skúsenosti. Švédske publikum najviac oslovili tieto Rúfusove básne: Ako sa pije zo studničky, Stretnutie na Ringstrasse, Skús, hovor z prapočiatku, Dialóg na každý deň, A čo je báseň, Chlapec maľuje dúhu, Rodinovi milenci a Október. V dlhej diskusii po skončení slávnostného večera rezonovali otázky vznikajúcej multikultúry ako nástroja prenosu kultúrnych informácií, prispievajúcich k vzájomnému obohacovaniu. V podobných aktivitách je nevyhnutné pokračovať, aby sa ponorné prúdy literatúr navzájom premiešavali ako slaná voda so sladkou medzi ostrovmi, na ktorých je postavený Štokholm.
Osobný dar – báseň Milana Rúfusa Tomasovi Tranströmerovi – uverejňujeme v plnom znení:
Tomas Tranströmer
Viem – dva a dva nie sú vždy štyri.
Jeden a jeden nie vždy dva.
Videl som ho hrať na klavíri.
Hral na ňom iba ľavou rukou,
tú druhú mal len do počtu
a osudu sa nevmestila
do záhadného rozpočtu.
Bola to hudba a ešte viac než hudba
a necúvnutie pred osudom.
Toto bol kúpeľ v živej vode,
znovuzrodenie pod jej prúdom.
Neskôr som čítal jeho básne.
Boli mocné a krásne...
Bolo to presne to isté.
Pochopil som to, aké šťastné
je porozumieť kolíske.
On ju chápal.
A ona jeho
osobnú ságu dcérku povestí.
A ja som chválil Neznámeho,
za to že mi ho poslal do cesty.
Bola v tom svätá ľudská sila,
čo, neustúpiac jeho priekom,
človečí osud prinútila,
že zložil klobúk pred človekom.
-dp-