S čím súvisí veľkosť rodinnej knižnice?

Literárne informačné centrum pravidelne koncom jari uskutočňuje rozsiahly výskum čítania. V tomto roku boli objektom výskumu žiaci štvrtých ročníkov základných škôl. Výskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1500 žiakov s úspešnosťou 96, 3% (1445 správne vyplnených dotazníkov). Výskum sledoval najširšie kontexty vzťahu detí k čítaniu, ale aj televízii a počítačom. Výsledky budú publikované v samostatnej výskumnej správe.

Na ilustráciu šírky záberu výskumu ponúkame už teraz kontexty odpovedí na jednu z otázkok: Približne koľko kníh doma máte? (Nerátaj časopisy). Bolo teda zrejmé, že sa nezisťuje počet kníh, ktoré vlastní dieťa, ale celkový počet kníh v domácnosti. Respondenti vyberali z piatich alternatívnych odpovedí: 1. málo alebo žiadne (najviac 10), 2. jednu policu (asi 25 kníh), 3. jednu knižnicu (najviac 100 kníh), 4. dve knižnice (101 až 200 kníh), 5. ešte viac (viac ako 200 kníh). Pri každej alternatíve bola ilustrácia, ako vyzerá 10 kníh, resp. 25, 100, 200, 300 kníh. Dieťa teda nemuselo v mysli zratúvať či odhadovať počet kníh, ktoré má rodina doma, ale stačilo, aby si spomenulo na ich umiestnenie a uloženie v domácnosti.

Výsledky sú dosť nepriaznivé a  vypovedajú nielen o vzťahu ku knihám, ale o celkovej kultúrnosti u nás. Tretina domácnosti skúmaných detí má menej ako 25 kníh. Žiadne alebo málo kníh (do 10) má 9, 7% domácností. Jednu policu (asi 25 kníh) má 23, 3% domácností. Jednu knižnicu (maximálne 100 kníh) má 36, 9% rodín. Dve knižnice (čiže 101 – 200 kníh) má 18, 7% domácností. Vyše 200 kníh má podľa tohto výskumu 11, 4% rodín. Keďže nepredpokladáme, že by domácnosti, kde žijú štvrtáci, mohli mať nejako výrazne menej či viac kníh než ostatné domácnosti, domnievame sa, že zistené údaje platia pre celú populáciu.

Knihy prakticky nie sú v rómskych rodinách. Len každá dvadsiata rómska domácnosť má vyše dvadsaťpäť kníh. Až 79, 1% z nich má nanajvýš 10 kníh, no len 1, 5% má vyše 200 kníh. Nízky počet kníh v rómskych rodinách má viacero príčin. Predovšetkým je to zaostávanie v dosiahnutom vzdelaní, zlá finančná situácia Rómov, ale do istej miery azda aj nedostatok kníh v rómskom jazyku a fakt, že rómska kultúra nie je historicky viazaná na médium písma a knihy, ale je spätá s orálnou a interpretačnou tradíciou.

Veľa veľkých knižníc (nad 200 kníh) je v domácnostiach, kde s dieťaťom hovorili (aj) po česky (21, 6% ). Nepochybne sa z Čiech neprichádzalo a neprichádza na Slovensko za manuálnou prácou, ale viac na pozície, kde je potrebné vyššie vzdelanie, takže medzi ľuďmi, ktorí so svojimi deťmi hovorili po česky, je s najväčšou pravdepodobnosťou relatívne viac stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných.

Na veľkosť rodinnej knižnice má nepochybne veľký vplyv celková finančná situácia rodiny. To sa nepriamo prejavuje prostredníctvom viacerých iných ukazovateľov. V domácnostiach, kde majú vyše 200 kníh, je v porovnaní s domácnosťami, kde majú nanajvýš 10 kníh, dvakrát pravdepodobnejšie, že dieťa má vlastnú izbu, vlastný pracovný stôl, vlastný hudobný nástroj, vlastný mobilný telefón, a trikrát pravdepodobnejšie, že dieťa má vlastný počítač.

Veľkosť rodinnej knižnice koreluje so vzťahom dieťaťa ku knihe. Napríklad s výrokom Veľmi rád dostávam knihy vôbec nesúhlasilo len 1, 2% detí z rodín, kde majú vyše 200 kníh, ale až desaťkrát viac detí z rodín, kde majú nanajvýš 10 kníh. Je to celkom logické, veď deti z rodín, kde knihy nemajú, ich ani nedostávajú, takže nemôžu tvrdiť, že by to mali rady. S  výrokom Rád listujem v knihách v obchode či v knižnici vôbec nesúhlasilo 9, 8% detí z domácností, kde majú vyše 200 kníh, no takmer trikrát toľko detí z domácností, kde majú do 10 kníh.  Nedostatok kníh vedie k nezáujmu o knihu a ten zasa k názoru, že čítanie je nudné. S výrokom Mám rád knihy, ale len s obrázkami, lebo čítanie je nuda nesúhlasilo až 55, 5% detí z domácností, kde majú vyše 200 kníh, ale o polovicu menej detí z domácností, kde majú menej ako 10 kníh.

Veľkosť rodinnej knižnice sa prejavuje aj vo vzťahu k iným médiám. Deti v solventnejších domácnostiach, kde je veľa kníh, majú pravdepodobne k dispozícii aj kvalitnejší televízor s ponukou káblovej televízie, prípadne video a videotéku. Napriek tomu počet „ťažkých detských divákov“, ktorí sledujú v pracovných dňoch televíziu či video vyše 5 hodín, je až 2,5-krát nižší v domácnostiach, kde je vyše 200 kníh, než v domácnostiach s menej ako 10 knihami.

Rodinná knižnica vôbec nie je falošná výkladná skriňa kultúrnosti malomeštiackych rodín. Je to doslova sociálny ukazovateľ, ktorý súvisí, závisí a podmieňuje iné formy kultúrnosti, a to nielen dospelých, ale aj detí, ktoré v domácnosti žijú.

Pavol Rankov