S citlivosťou dobrého diagnostika

Peter Michalovič: Ivan Csudai: Vita circulus est (Práce na papieri)

Bratislava: Petrus Publishers, 2020           

 

Peter Michalovič je známy nielen ako filozof, estetik, teoretik filmu, ale aj ako autor viacerých textov výstavných katalógov a prvej monografie venovanej maľbe Ivana Csudaia, popredného predstaviteľa našej súčasnej maľby. Preto neprekvapí, že relatívne krátko po publikácii o umelcových obrazoch prišiel s ďalšou, doplňujúcou monografiou, tentoraz venovanou kresbe a grafike: Vita circulus est (Práce na papieri).

Ivan Csudai sa na výtvarnej scéne pohybuje už zhruba štyridsať rokov a bez prestávok tvorí,  bezpochyby je teda o čom písať. Peter Michalovič síce postavil svoju prácu na chronologickom slede analýz, ale text nie je budovaný ako lineárny priamočiary „pochod“ od diela k dielu; je kompozične rozdelený na dva príbehy, ktoré sa vzájomne spájajú a prestupujú ako minulosť v prítomnosti a naopak. Napokon, odtiaľ je aj názov novej monografie – Vita circulus est. Autor si tak vytvoril terén, v rámci ktorého s citlivosťou dobrého diagnostika vyhmatáva v Csudaoivom umeleckom vývoji plodné ruptúry a diskontinuity i návraty k počiatkom.

     

Medzi ceruzkou a štetcom

Ostatne, aj spôsob písania na niektorých miestach pripomína Csudaiovu tvorivú metódu – k niektorým dielam sa Michalovič vracia, skúma hlavné topoi tematického registra kresby, jej ikonické znaky a buduje si z nich akési záchytné body či míľniky, okolo ktorých osciluje jeho deskripcia i interpretácia.

Hľadanie vzájomných prienikov medzi vizuálnou stopou ceruzky a štetca, ako aj konkrétne analýzy a úvahy o jednotlivých kresbách, sieťotlačiach a linorytoch prezrádzajú na jednej strane zásadný rešpekt voči individualite tvorcu, na druhej strane neopomínajú kontext doby, práve naopak, uchopujú fenomén generácie ako zjednocujúcu platformu pre akýkoľvek subjektívny výraz.

Podstatou Michalovičovej interpretačnej metódy je však predovšetkým viera v skutočnosť, že generovanie zmyslu akéhokoľvek vyobrazenia a jeho estetickej stránky vyviera zvnútra subjektu tvorcu ako vyjavovanie niečoho, čo sa dá najbezprostrednejšie a najadekvátnejšie vyjadriť práve prostredníctvom kresby. Aj z tohto dôvodu vníma Csudaiovu kresliarsku činnosť ako zásadnú aktivitu v rámci utvárania jeho špecifického maliarskeho štýlu. Na druhej strane Michalovič ukazuje, že kresba je rovnako plnohodnotným výrazovým prostriedkom ako maľba alebo hociktoré iné médium.

             

Obraz ako text

Znalosť filozofie a estetiky, prísna metodika systematického rozboru, adekvátne interpretačné nástroje často prevzaté z literárnej vedy, semiotiky, ako aj terminologická disciplína dovoľujú Michalovičovi písať o umeleckých dielach inak, ako sme zvyknutí. Obraz uchopuje ako text, čo sa ukazuje funkčné, keďže z niektorých zdanlivo hermetických a zložito zakódovaných príkladov Csudaiovej tvorby sa vďaka takémuto prístupu nenásilne a presvedčivo vylupujú ich viacvrstevné významy.

Sčítanosť a rozhľadenosť v rôznych oblastiach umenia umožňujú Michalovičovi konštruovať v rámci analýz vizuálneho diela zaujímavé komparácie s inými oblasťami kultúry, respektíve v rovine interpretácie oživujúco aplikovať rôzne metafory (od geografických až k biologickým). Preto sa v jeho texte nestretneme s preberanými klišé a floskulami, naopak, Michalovičove interpretácie (napr. hneď v prvej kapitole, kde uvažuje aj o tvári, tele, výraze) zaujmú svojou hĺbkou, zahusťujú sa a roztvárajú smerom k analýzam obsahovosti a významovosti základných tém Csudaiovej tvorby ako takej.

Okrem kompozičných zákonitostí rozoberá aj obrazovú syntax jednotlivých obrazových prvkov, všíma si a pohotovo dešifruje aj drobné detaily, utkáva vzájomné súvislosti medzi jednotlivými zdanlivo nesúrodými submotívmi a odhaľuje skrytú logiku ich absurdných stretnutí. To mu umožňuje uchopiť jednotlivé motívy v starostlivo vybalansovanej rovnici obsahovo významového a formálneho, teda toho, „čo“ autor chcel vyjadriť i toho, „ako“ to vyjadril.

                

Čaro opravdivosti

Napokon ako stručný dodatok, akési pars pro toto, dopĺňa Michalovičov text aj analýza obraznosti jedného z raných Csudaiových cyklov linorytov z konca 80. rokov od Mariana Zervana, ktorý sa pokúša interpretačne rozkryť zdroj ich – v tom čase na Slovensku – špecifických tematických a formálnych zákonitostí.

Kniha, ktorá je vybavená bohatou obrazovou prílohou, prezrádza na jednej strane rešpekt voči originalite Csudaiovho kresbového štýlu, ale neopomína ani jeho celkový dobový umelecký a spoločenský kontext. Navyše, práve dnes, v ére záplavy neosobných elektronických obrazov nám pripomína význam kresby ako primordiálneho média, ktoré je jadrom akejkoľvek výtvarnej aktivity, a tým zdôrazňuje aj čaro opravdivosti tvorivého gesta, neopakovateľnú stopu bezprostredného dotyku, teda toho, čo Juhani Pallasmaa nazval „mysliacou rukou“.

 

 

Prof. PhDr. Zora Rusinová, PhD.

Vysokoškolská pedagogička a vedkyňa, zameriava sa na históriu a teóriu moderného a súčasného umenia na Slovensku a vo svete v 20. storočí a v súčasnosti, skúma vzťah medzi výtvarným umením a masmédiami, ideológiou, reklamou, fenoménmi subkultúry, ich interakcia s aktuálnymi teoretickými konceptmi a ich stratégiami.