Francúzska kinematografia má svoju B. B., teda Brigitte Bardot, slovenská kinematografia má svojho D. D., teda Dušana Dušeka. Brigitte Bardot navždy zostane prototypom ženy – dieťaťa, Dušan Dušek, scenárista a spisovateľ, má v duši malého chlapca.

Psychologička podľa mojej kresby postavy usúdila, že som infantilná osobnosť. Nakreslila som romantickú vílu s dlhočiznými vlasmi a  strapatého junáka pripomínajúceho člena Jánošíkovej družiny. A prečo by človek nemal ostať večným dieťaťom? Veď je to krásne. Hľadieť na svet detskými očami, ktoré stále objavujú a stále sa čudujú. K tvorivej bytosti také oči patria. Má ich aj Dušan Dušek. Klasik súčasnej slovenskej prózy. Čistý štýl písania. Pohladenie duše. Dušek. Dúšok kvalitného textu. Jeho poviedky zo zbierky Kufor na sny (Slovart 2012) ľahučko plynú, čitateľovi je dobre... Nič to za to, že je to reedícia. Kvalitu preverí čas.

V detstve ľudia snívajú veľa, v dospelosti zabúdajú na to, že kedysi boli deťmi. Druhá časť súvetia nie je z mojej hlavy. Mala by som dospelým rozdávať kufre na sny. „Vtom by okolo nás začala rásť tráva, potom kríky a  vzápätí stromy, asi na tri metre štvorcové by napadal sypký sneh. Počuli by sme vodu. A  priam by sme cítili, ako pôda víta naše kroky, ako sa nás prívetivo dotýka, ako nám prejavuje svoju náklonnosť. Živou bytosťou by bola celá planéta. Možno by sme ju nazvali Harmónia.“ Iste, nie každému vyhovuje občas kvázi detský, snový štýl písania Dušana Dušeka. No napriek tomu, titul majster pera mu objektívne patrí.