S Kornelom Földvárim nad komiksom

Čítanie na odstrel?

Všetko sa začalo v Altamire. Na stenách jej jaskýň je podľa Johna Steinbecka nakreslená cromagnonská literatúra. Skalné maľby sú svojský zápisník pravekého človeka, v ktorom zážitky a príbehy uchoval trvanlivejšie, než by vedela vrtkavá a pomi­nuteľná pamäť rozprávača. V historickej perspektíve sa k nemu teda hlási nielen výtvarné umenie a jeho svojhlavé dieťa komiks, ale ako k záznamu pohybu aj film a pre náboj epiky celkom legitímne aj literatúra.

Je trpkým paradoxom, že umenie v sebazáchovnom geste začína hľadať cestu späť k spoločným počiatkom práve dnes, v čase diabolsky atomizujúcej špecializácie. Ako vidno zo štatistík, pod náporom pohybujúcich sa obrázkov všetkých druhov prudko klesá predaj kníh, najmä základných klasických pilierov kultúry. A tu priam dojímavo priskočil na pomoc komiks. Známa a prestížnou nemeckou cenou za komiks odmenená kresliarka Isabel Kreitzová z Hamburgu prišla s nápadom, ako v podobe komiksu zachrániť Mannových Buddenbrookovcov pred nečítaním a následným vytesnením z vedomia nastupujúcich generácií.

Je to imponujúci, žiaľ, márny heroický projekt. Ak by sa z monumentálneho románu podarilo čosi zachovať, sotva to bude Thomas Mann. Nenávratne sa stratí to, čo autora robí autorom, povedzme neopakovateľný štýl, myšlienková hĺbka. Úvahy, sentencie i časť odbočiek a epizód nevyhnutne zmiznú. Preklad do komplexu obrázkov má iné pravidlá než preklad z jazyka do jazyka; literárne dielo ako celok od slova do slova prekresliť nemožno. Komiks má špecifickú poetiku, podobnú filmovej. Aj jeho scenár sa zakladá na redukcii a dynamizovaní literárnej predlohy. Širokodychý, ako mohutná rieka majestátne plynúci Mannov román sa celým uspôsobením takémuto prístupu bytostne vzpiera. Do bublín dialógu sa zmestí len to najnevyhnutnejšie a pridlhé ú­vahy nad či pod obrázkami sú vražednou brzdou. Z románu ostane v najlepšom prípade kostra, zredukovaný obsah. Márne výtvarníč­ka rozpína krídla inšpirácie a ušľachtilého úmyslu, poetika žánru jej vzlietnuť nedovolí. Ikarovský údel ju čaká už pri štarte.

Ostáva nám len nádej, že akokoľvek technokraticky sa svet bude rozvíjať, ako v Bradburyho 451 stupňoch Fahrenheita nevy­hynie v ňom sekta aktívnych čitateľov. A cez nich ani literatú­ra. Aby naši potomkovia kedysi v budúcnosti nemuseli hľadať literatúru opäť na stenách jaskýň.

Kornel Földvári