Vyhľadávanie
S Kornelom Földvárim v Múzejke
O kádrovníkoch a zoborožcoch
Človek píše a sám neverí: 24. marca oslávil 75. narodeniny idol niekoľkých generácií dám Ďuro Vereš. Dámy zostarli, pardón, dozreli, no k nemu sa ešte i priamo na oslave vinuli pôvabné dievčatká. Vnučky. A pretože jubilant vyoral neprehliadnuteľnú brázdu v slovenskej žurnalistike, gratulanti v Múzeumke (ich mená by potešili rovnako historikov ako bulvár) si zaspomínali na začiatky novinárskej katedry a jej prvých štyroch absolventov (okrem oslávenca boli prítomní aj Slavo Kalný a Richard Blech) či na bohatierske časy ,,zamatu“, keď kriesil legendu slovenského novinárstva Národnú obrodu, ktorej šéfoval do roku 1996. Ale aj na dvadsať normalizačných rokov neexistencie tohto novinára a pedagóga i mnohých z prítomných. A teda i na jeho pôsobenie osvetovo-propagačného referenta v ZOO a iné pikantnosti.
Hrdina týchto trpko-smiešnych príbehov nás milo prekvapil, keď potom ich písomnú verziu priateľom priamo na mieste rozdal v príťažlivej knižočke Čo bolo bolo... Na cestu do sveta mu ju sviežimi kresbami prizdobil významný nemecký karikaturista Jan Tomaschoff (inak jeho perfektne po slovensky hovoriaci bratranec). Vtipne, no dokumentárne verne zachytáva nesmelé nádeje v rokoch šesťdesiatych i roky ťaživého ideologického temna a útlaku. Vystupuje v nej galéria zaujímavých súčasníkov – od neznámych až po ozajstné hviezdy tých čias, ako vzácny zoborožec trojrohý alebo súdruh Husák. Svedčia o dobe i o mladistvom jubilantovi.
No najmä sa tu hádam začína črtať tradícia, že sa osobné jubileá nebudú oslavovať len ustavičným vypaľovaním spupných ohňostrojov Pánbožkovi do okien či inými samoľúbymi gestami a k slovu sa dostanú naoko skromnejšie pamätníky z papiera. (Klasik o nich už dávno napísal, že sú kovu trvalejšie.) Nedávno deti Jozefa Bžocha k jeho okrúhlemu jubileu vydali zaujímavý zborníček Osemdesiat Jozefovi Bžochovi. Vlastne patrí sem najnovšie aj Nvotova a Žiškova Piano revue k storočnici trojice Voskovec-Werich-Ježek. Obnovuje sa tak tradícia príležitostných súkromných tlačí – dokumentácia dôležitých, no zároveň čitateľsky príťažlivých. Dúfajme, že aspoň s niektorými z nich sa stretneme aj v kníhkupectvách.
Kornel Földvári
