S Máriusom Kopcsayom nad knižkou Humor ho!

S Máriusom Kopcsayom nad knižkou Humor ho!

Život nielen na jedno použitie

„Keby sa tak dalo / dohodnúť  / so životom  / že ho budeme žiť / najprv na nečisto.“ Nie náhodou tento aforizmus otvára knižku, ktorá podrobne mapuje život Tomáša Janovica prvých sedemdesiat rokov žitý načisto a plodne. Potvrdzujú to rozhovory s Jánom Štrasserom, množstvo vlastných textov i autentických fotografií, to všetko v novinke s názvom Humor ho!

V úvode Ján Štrasser priznáva, že sa Janovicovi do rozhovoru veľmi nechcelo. Vraj jeho život nie je zaujímavý a nie je ani bohvieaký rozprávač. Opäť typická Janovicova skromnosť a nechuť drať sa do popredia! Ukázalo sa, že Tomáš Janovic je výborný rozprávač a jeho životný príbeh je nesmierne zaujímavý. Ak slovo „zaujímavý“ nevyznie v istých súvislostiach až priveľmi cynicky. Pretože Janovic prežil šťastné detstvo nielen v malebných prešporských uliciach, ale počas vojny napríklad aj vo vidieckom exile v Častej neďaleko Modry, alebo dokonca v zemľanke, v horách na strednom Slovensku, kam sa rodina ukryla po potlačení Povstania. Spôsob, akým deti prijímajú trpký údel a vyrovnávajú sa s hroziacim nebezpečenstvom, odkrýva Janovic vecnosťou sebe vlastnou. Útek z Banskej Bystrice opisuje slovami: „Vždy som bol poslušné dieťa. Povedali šliap a ja som šliapal.“

Janovicovi veľa nechýbalo, aby sa honosil krstným menom Ivan – takú intenzívnu vďaku pociťoval jeho otec voči sovietskym osloboditeľom. Spomienkou na tieto časy je napokon aforizmus, podľa ktorého kniha nesie svoj názov: „Humor ho, detvo môjho rodu!“

Neskôr, počas normalizácie, pripísali tieto slová zakazovanej dvojici L + S, vraj ako burcovanie proti bratskej pomoci Sovietskeho zväzu. Názorný príklad, ako kľukatosť slovenských dejín poskrúcala životné chodníčky Tomáša Janovica. A aj jeho rovesníkov. A aj mladších generácií. „Ach, prečo si, žitie, žitie / len na jedno použitie?“ lúči sa Janovic s čitateľmi svojho profilu. Knižka, ktorú vytvoril s Jánom Štrasserom, určite nie je len na jeho použitie. Čitateľ sa k nej bude istotne rád vracať.

Márius Kopcsay