Vyhľadávanie
S Máriusom Kopcsayom za oponou divadla SkRAT
Vraví sa, že raz vidieť je lepšie než dvakrát počuť. V prípade divadelných hier analogicky platí, že raz vidieť je lepšie než dvakrát čítať. No napriek tomu zborník, v ktorom vychádza šesť inscenácií divadelného súboru SkRAT, si určite nájde svojho čitateľa. Aj medzi tými, ktorí už mali možnosť navštíviť predstavenia plné čierneho humoru, sentimentu i cynizmu, insitného filozofovania s viac či menej exaktnými závermi – v pomere, aký vie namiešať len sám život.
Knižku s lapidárnym názvom SkRAT. Hry 2003 až 2006 vydali Divadelný ústav spolu a Občianske združenie Pre súčasnú operu. A prinajmenšom predstavuje viditeľnú stopu po niekoľkoročnej práci divadelného súboru, ktorý napriek svojej vytrvalej činnosti (viackrát ohodnotenej kritikou, aj cenou Dráma roka 2006) nie každý zobral na vedomie. Lebo ak je reč o divadlách, spomenieme si na to národné, čo stálo kopec peňazí, Novú scénu s jej muzikálmi a ak nám naše vedomie siahne až k menším neštátnym súborom, možno sa nám vybavia radošinci a GUnaGU.
SkRAT vznikol ako svojrázne pokračovanie legendárnej Stoky. Komplikovaný vzťah viacerých protagonistov súboru so svojim predošlým pôsobiskom vyjadruje aj filmový dokument Zuzany Piussi, ktorý sa – v zatiaľ len predbežne zostrihanej podobe – premietal aj na krste zborníka. Napriek tomu si SkRAT našiel vlastnú poetiku, ktorú rozvíjal aj vo svojich hrách, počnúc komorno-depresívnou SkRAT-kou Morča cez defilé nenaplnených ľudských osudov a túžob v predstavení Stredná Európa ťa miluje. Azda najzrelšiu podobu dosahuje SkRAT-ovské nazeranie na svet v inscenáciách Umri, skap a zdochni!!! a Smutný život Ivana T. Za pozornosť stojí predovšetkým fakt, že hlboké existenciálne otázky nastoľované jazykom banality a každodennosti, neformuluje autor hry, dramatik sediaci za ťažkým dubovým písacím stolom, ale sami protagonisti, ktorí tvoria svoje predstavenia kolektívne. A práve v tomto stieraní bariéry medzi autorom, hercom či režisérom, spočíva sila výpovede, ktorou inscenácie SkRATU fascinujú diváka. Nuž, lepšie je vidieť, než dvakrát čítať – stačí sa presvedčiť v novej divadelnej sezóne.
Márius Kopcsay
