S prekladom sa dá ťažko uživiť

Ôsmym prekladateľom na rezidenčnom pobyte Trojica AIR 2022 bol Andrzej Jagodziński z Poľska. V Banskej Štiavnici sa venoval prekladu knihy Tomáša Forróa Zlatá horúčka.

Andrzej Sławomir Jagodziński (1954) poľský filológ, diplomat, publicista, prekladateľ a bývalý disident. V rokoch 1973 až 1978 študoval česko-slovenskú filológiu na univerzite vo Varšave. Od roku 1978 sa venuje prekladu českej a slovenskej literatúry do poľštiny.

V online diskusii Trojica AIR sa predstavili Andrzej Jagodziński a Tomáš Forró, video nájdete na našom YouTube LIC_online. Podujatie moderoval Dado Nagy
Prinášame vám aj niekoľko odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny.

 

Ako ste sa dostali k prekladom slovenskej literatúry do poľštiny?

A. J.: Som vyštudovaný slovakista a bohemista, ukončil som Varšavskú univerzitu a už viac ako 40 rokov prekladám slovenskú a českú literatúru. Avšak s rôznou intenzitou, lebo s prekladom sa  dá ťažko uživiť, preto som pár rokov musel byť aj novinárom, diplomatom a kultúrnym manažérom, v tých dobách mi na prekladanie veľa času nezostávalo. Ale mám tú prácu nesmierne rád a po prestávkach sa k nej vždy s chuťou vraciam.

Ktoré diela ste doteraz preložili a aké ohlasy zaznamenali doma v Poľsku?

A. J.: Publikoval som už viac ako 50 knižných prekladov slovenskej a českej literatúry. Úprimne však priznávam, že zatiaľ oveľa viac z češtiny (Havel, Hrabal, Škvorecký, Kundera, Gruša, Hostovský a ďalší), ale ako prekladateľ som debutoval poviedkami skvelého slovenského spisovateľa Dušana Mitanu. Okrem neho som preložil knižky  Martina M. Šimečku a Tomáša Forróa, niekoľko hier Viliama Klimáčka a Jána Šimka, a tiež veľa rôznych literárnych textov od Rudolfa Slobodu, Petra Zajaca, Dušana Dušeka, Martina Bútoru, Miroslava Kusého, Ľubomíra Feldeka a ďalších.

Akému prekladu sa venujete počas pobytu TROJICA AIR?

A. J.: Počas rezidenčného pobytu v Banskej Štiavnici pracujem na preklade poslednej knihy reportéra Tomáša Forróa „Zlatá horúčka“. Je to dramatická kronika úpadku Venezuely, naftovej veľmoci, ktorá sa za krátky čas ocitla na pokraji civilizačnej katastrofy. Výborne napísaná kniha varuje čitateľa, že nič nie je dané navždy a vyjde začiatkom budúceho roka v prestížnom poľskom vydavateľstve Czarne, ktoré sa práve špecializuje na reportážnu literatúru.

Na prekladateľskej rezidencii v Banskej Štiavnici ste po prvýkrát? Ako na vás pôsobí mesto a aké sú podmienky na prácu, ktoré vytvára TROJICA AIR?

A. J.: Banskú Štiavnicu som si obľúbil už dávno. Bol som tu mnohokrát v mojich „minulých životoch“ ako riaditeľ Medzinárodného vyšehradského fondu a hlavne ako riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave, ale vždy len nakrátko. Naplno som si mohol vychutnať krásu mesta pred dvoma rokmi na Trojici Air (čírou náhodou som tu prekladal prvú knihu Tomáša Forróa – „Donbas. Svadobný apartmán v hoteli Vojna“) a som prosto zamilovaný. Síce, zatiaľ ma počasie nerozmaznáva, ale o to viac času môžem venovať prekladu. A pracuje sa mi tu výborne.


Literárne informačné centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov v dĺžke jedného mesiaca prekladateľom a prekladateľkám slovenskej literatúry do cudzích jazykov TROJICA AIR. Aj v roku 2022 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.