Vyhľadávanie
Pravidelne sa mi stáva, že za mnou študenti prichádzajú s otázkou, aký knižný titul by som im na čítanie počas prázdnin odporúčala, alebo sa prídu iba tak pochváliť svojimi najnovšími úlovkami z kníhkupectiev či antikvariátov. Ako vo všetkom, tak i v čítaní si mladí ľudia rozširujú svoje obzory. Radi spoznávajú nové diela, nové témy a žánre, inonárodnú literatúru. Vzdelávacie štandardy zo slovenského jazyka a literatúry vydané v roku 2009 sa snažia práve týmto tendenciám mládeže vyjsť v ústrety – zoznam povinne čítaných diel pre študentov stredných škôl bol zredukovaný a naopak, rozšírili sa okruhy odporúčanej literatúry i počet samotných tematických celkov. Nový študijný program kladie dôraz na čítanie s porozumením, na prácu s literárnym textom, na analýzu a interpretáciu diel. Podobný cieľ sledujú aj tvorcovia nových stredoškolských učebníc a čítaniek. Ako sa však konkrétny študent postaví k svojim povinnostiam, k zadanému zoznamu diel, je už len na ňom.
Z vlastných skúseností i zo skúseností kolegov – pedagógov viem, že na školách sú v súčasnosti naozaj aj študenti, ktorí pod pojmami „povinná, resp. odporúčaná“ literatúra automaticky rozumejú nečitateľná, a tak jedinú aktivitu, ktorú sú ochotní pre knihu spraviť, je stiahnuť jej obsah z internetu. Našťastie, aj títo (ne)čitatelia sa z času na čas k niektorej z kníh zo školskej knižnice dostanú. Ide predovšetkým o diela svetovej medzivojnovej literatúry, a to novelu R. Rollanda Peter a Lucia či ešte obľúbenejší román E. M. Remarqua Na západe nič nové. V zozname neprehliadnuteľnej klasiky v prípade príležitostných čitateľov figuruje aj próza J. D. Salingera Kto chytá v žite a poviedka J. P. Sartra Múr. Ako hlavný dôvod svojho výberu mladí ľudia zvyčajne uvádzajú nadčasovú aktuálnosť rozoberanej témy, ale i formu spracovania, ktorou ich autor dokázal vtiahnuť do deja. Tieto diela patria k najčítanejším aj u druhej skupiny študentov, a to u tých, ktorí aj napriek rozvoju súčasných elektronických médií zostávajú verní klasike, navštevujú knižnice a s obľubou o prečítaných textoch diskutujú. V tomto prípade sa však podoba titulov výrazne líši aj podľa pohlavia. Kým chlapci inklinujú skôr k literatúre 20. storočia, k Hellerovej Hlave XXII alebo Orwellovmu románu 1984, dievčatá s obľubou siahajú po dielach predchádzajúcich literárnych období, po Puškinovej Kapitánovej dcére, Balzacovom Otcovi Goriotovi, Tolstého Anne Kareninovej či Flaubertovej Pani Bovaryovej.
Zarážajúcim však zostáva fakt, ako málo slovenských diel zaraďujú študenti k svojim obľúbeným. Pokiaľ sa meno niektorého slovenského autora v zozname čítaných diel predsa len objaví, ide skôr o básnikov 20. storočia, napr. J. Smreka či E. B. Lukáča. Mohutný literárny prúd slovenského romantizmu zostáva čítaný viac-menej iba na hodinách. Ak by si mladá generácia mala predsa len vybrať niekoho z tohto širokého zoznamu mien, bol by to s najväčšou pravdepodobnosťou J. Kráľ, ktorý je mladým ľuďom blízky svojou rebéliou a odvážnymi myšlienkami. Zo slovenskej prózy 19. storočia preferujú hlavne novelu Ťapákovci od B. S. Timravy a z 20. storočia tvorbu autorov postmoderny, najmä krátke poviedky D. Mitanu. Niektorí čitatelia prejavujú záujem aj o diela odhaľujúce pozadie socialistického režimu, a tak medzi čítanými titulmi nachádzame aj Mňačkove prózy Oneskorené reportáže a Ako chutí moc.
Nové školské štandardy zaradili k tematickým celkom aj ďalší okruh – literatúru sci-fi a fantasy. Práve tento žáner podľa mnohých študentov vo vyučovaní literatúry doteraz chýbal. Prvé skúsenosti naznačujú, že odporúčané diela, ako Harry Potter J. K. Rowlingovej či Pán prsteňov J. R. R. Tolkiena, čítanými sú, no ako obstoja v budúcnosti, ukáže až čas.
Viacerí študenti i pedagógovia naznačujú, že k zvýšeniu čitateľskej gramotnosti mladých ľudí by výrazne pomohla redukcia obsahového štandardu učiva slovenskej literatúry. Aktívna práca na hodinách s vopred načítaným textom, na ktorú z časových dôvodov v súčasnosti nie je dostatok priestoru, by študentom predstavila základné znaky tematického celku či literárneho obdobia oveľa lepšie ako faktografické zaznamenávanie pojmov. V konečnom dôsledku by sa tak v mladých ľuďoch vybudoval aj lepší vzťah ku knihám. Tvorcovia vzdelávacích štandardov i učebníc sú tejto myšlienke naklonení, a tak je pravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch väčšina pedagógov k spomínanému systému výučby pristúpi. Tento systém však od študenta vyžaduje skutočne aktívne čítanie v rámci príprav na hodinu, a preto je veľmi pravdepodobné, že okrem slúchadiel, mobilov či elektronických čítačiek budeme na ulici ešte častejšie vídavať aj mladých ľudí s knihou v ruke. Dúfajme!
