Vyhľadávanie
S Tomášom Janovicom
v Stredoeurópskom dome fotografie
Fotograf Bohuš Puskailer je naša mladosť. Po príchode ruských tankov odišiel (aj s našou mladosťou) do sveta a vrátil sa až po novembri (ale už bez našej mladosti). Začiatkom leta otváral v bratislavskom Stredoeurópskom dome fotografie na Prepoštskej ulici svoju retrovýstavu Fotografia šesťdesiatych rokov. Budem egoista, odcitujem len svoj príhovor:
,,Už pri prvom pohľade na dielo Bohuša Puskailera nás trkne: tento človek je veľký gurmán.
Áno, Bohuš Puskailer sa s veľkým pôžitkom zmocňuje života.
Lenže: života sa možno zmocňovať dvojakým spôsobom.
Po našom, čiže pateticky, a potom šibalsky.
Bohuš to robí tým druhým spôsobom.
Priznám sa, šibalstvo mi vždy bolo blízke, najmä keď je decentné, len tak akoby mimochodom. Bohuš netlačí na pílu šibalstva. Vyfotografuje nevábne rozostavaný Dom umenia, lebo vtedy boli novostavby ošarpané už v stave zrodu. A čo čert-šibal nechce, na nevábne rozostavanom Dome umenia visí obrovský pútač Svätopluk – operné predstavenie. Svätopluk je náš patetický symbol. A visí akurát na ošarpanom symbole nášho slávneho budovateľského úsilia.
Tomu sa hovorí – decentné šibalstvo.
Bohuš Puskailer nearanžuje svoje fotografie. Prihráva mu ich život. Bohuš je len – samozrejme ,,len" v úvodzovkách – pri tom.
Bertolt Brecht má dvojveršie:
,,Namáhavosti pohorí máme za sebou
Pred sebou máme namáhavosti rovín“.
Milý Bohuš, namáhavosti pohorí máme obaja za sebou. Želám Ti, aby si so svojím šibalsky žmurkajúcim fotoaparátom ešte dlho absolvoval namáhavosti rovín. Veď aj na rovinách možno ísť do hĺbky, tak skvele a objavne, ako to vieš iba Ty.“
Tomáš Janovic
