Samota a dilemy

Bookerovu cenu za rok 2021 získal Juhoafričan Damon Galgut

Toto bol skutočne annus mirabilis pre africkú literatúru. Afričania získali Nobelovu cenu za literatúru (Abdulrazak Gurnah), Prix Goncourt (Mohamed Mbougar Sarr), nemeckú Friedenspreis des Deutschen Buchhandels (Tsitsi Dangarembga), americkú Neustadt International Prize for Literature (Boubacar Boris Diop), Prémio Camões pre literatúru v portugalčine (Paulina Chiziane) a napokon aj Bookerovu cenu (Damon Galgut). Galgutov román The Promise (Sľub) sa predral na prvé miesto spomedzi šiestich favoritov, medzi ktorých sa dostal napríklad Anuk Arudpragasam zo Srí Lanky alebo somálsko-britská autorka Nadifa Mohamed.

Juhoafričan Damon Galgut (1963)  bol na Bookerovu cenu nominovaný už dvakrát a často ho porovnávajú s juhoafrickým nobelistom J. M. Coetzeem. U nás je zatiaľ neznámy, hoci jeho dielo je ideálne na preklad, pretože sa nesústreďuje na spoločensko-historické nuansy Južnej Afriky, ale na psychické stavy a medziľudské vzťahy postáv. Jednou z ústredných tém jeho próz je samota: takmer všetci jeho hlavní hrdinovia niekam sami cestujú, ale aj po stretnutí s inými cestovateľmi, turistami či cudzincami sa cítia osamelí. Ich túžba priblížiť sa k druhému sa nikdy nenaplní, pretože majú strach. Galgut sa preslávil ako brilantný, minimalistický rozprávač – v jeho textoch nie je ani slovo navyše – mnohovrstevných príbehov, v ktorých niečo vždy uniká interpretácii a znepokojuje čitateľa ešte dlho po zatvorení knihy.

Pochádza zo židovskej rodiny z hlavného mesta Juhoafrickej republiky Pretórie, ktorú v rozhovore opisuje ako „nervové centrum apartheidovej mašinérie s konzervatívnou kresťanskou mentalitou a všadeprítomným násilím.“ Ako šesťročnému mu diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín a veľa času strávil na lôžku, pričom mu členovia rodiny čítali knihy a tak podnecovali rozvoj jeho fantázie.

Majster psychologického thrilleru

Svoj prvý román A Sinless Season (Sezóna bez hriechu, 1982) napísal ako sedemnásťročný. Príbeh troch mladistvých delikventov v nápravnom zariadení v odľahlej oblasti, ktorí sa pokúšajú o útek, okamžite vyvolal porovnania s Goldingovým Pánom múch. Nasledovná zbierka poviedok Small Circle of Beings (Malý kruh tvorov, 1988) sa odohráva v úzkom, klaustrofobickom rodinnom priestore, ktorý naruší smrteľne ohrozujúca choroba dieťaťa. Kým hlavná poviedka sa zaoberá postavou matky, ostatné sa sústreďujú na postavu chlapca, ktorý hľadá svoju identitu ako beloch, žid a gej v kontexte totalitnej, rasistickej a heteropatriarchálnej spoločnosti. Názor niektorých kritikov, že Galgut si ako privilegovaný beloch môže dovoliť luxus nezaoberať sa politickou situáciou v JAR, autor definitívne vyvrátil vo svojom druhom románe The Beautiful Screaming of Pigs (Nádherné kričanie prasiat, 1991). Rozpráva príbeh mladého bieleho Juhoafričana, ktorý sa nervovo zrúti počas vojenskej služby v Namíbii. Dôraz však zostáva na mentálnom svete postáv. Jeho nelichotivý obraz heterosexuálnej maskulinity ako agresívnej (voči ženám, zvieratám a prírode vo všeobecnosti) kontrastuje s postavami gejov, ktorí odmietajú násilie, rasizmus aj spoločenskú povinnosť založiť si rodinu. Román získal významnú národnú cenu a autorovi zabezpečil povesť majstra psychologického thrilleru, ktorý sa sústreďuje na mužské identity.

V ďalšom románe, The Quarry (Kameňolom, 1995), Galgut vytvára postavu podvodníka, ktorý ukradne identitu niekomu inému – téma, ktorú variuje vo viacerých románoch vždy prekvapivým spôsobom. Príbeh necháva čitateľa v napätí až do konca, keď sa stierajú hranice medzi zákonom a zločinom, predátorom a obeťou, ako aj samotnými postavami. S vydaním tohto románu bolo jasné, že Galgutove príbehy sa väčšmi zaujímajú o archetypálne postavy a mýty než o reprezentáciu reality, hoci ich možno čítať aj na úrovni sociálneho realizmu. Román bol dvakrát sfilmovaný, čo potvrdzuje autorov talent pre akčné príbehy. Tému rozvinul v románe The Impostor (Podvodník, 2008).

Medzinárodne úspešný The Good Doctor (Zlatý doktor, 2003) je príbehom dvoch protikladných mužských postáv v odľahlej vidieckej nemocnici v post-apartheidovej Juhoafrickej republike. Kladie si otázku, ako sa zodpovedne postaviť k traumatickej minulosti z pozície belocha. Neúprosne obnažuje ideály novodemokratickej spoločnosti a nachádza pod nimi len sebectvo a nenávisť.

Ďalší román, In a Strange Room (V cudzej izbe, 2010), tvoria tri samostatné príbehy, ktorých hlavný hrdina, samotár Damon, objavuje cudzie krajiny a samého seba. Príbeh rozvíja homoerotické, platonické vzťahy medzi mužmi, ktoré sa pre rôzne patologické vlastnosti postáv nikdy nemôžu naplniť. Záujem o toho druhého totiž vždy prebije sebectvo, inertnosť alebo nedostatok pochopenia pre potreby druhých.

Pokračovaním tejto témy je aj román Arctic Summer (Arktické leto, 2014), v ktorom si Galgut prepožičiava názov od nedokončeného románu anglického spisovateľa E. M. Forstera (1879 – 1970) ako gesto vzdania pocty uznávanému autorovi a odporcovi kolonializmu, ktorý celý život tajil svoju sexuálnu orientáciu. Táto beletrizovaná biografia, založená na dôkladnom archívnom výskume, rozpráva o Forsterových vzťahoch s mužmi v Alexandrii a Indii počas druhej svetovej vojny.

Príbeh o lojalite, dôvere a zrade

Jeho posledný román The Promise (Sľub, 2021), víťaz tohtoročnej Bookerovej ceny, je viacgeneračný epický príbeh jednej belošskej juhoafrickej rodiny na tému lojality, dôvery a zrady. Naratívne pripomína Faulknera aj Felliniho, od ktorého si román prepožičal epigraf. Zomierajúca matka rodiny žiada svojho muža, aby dali černošskej slúžke do vlastníctva prístavbu, v ktorej býva. Manžel sľub nedodrží a tvári sa, že naň zabudol. Nedodržaný sľub sa stane kliatbou, ktorá prenasleduje jeho tri deti po desaťročia. Morálne posolstvo v Galgutových príbehoch však nikdy nie je jednoznačné. Sestra Amor, ktorá chce sľub matky splniť, a brat Anton, ktorý je proti tomu, odrážajú dilemy bielych Juhoafričanov. „Ako vrátite svoje historické privilégium?“ pýta sa Galgut. „Je možné  jednoducho ho odovzdať ako kabát v šatni?“

Galgut je typický introvert, ktorého reakcia na Bookerovu cenu bola „dosť ma to vyrušilo. Včerajšia ceremónia pôsobila totálne surreálne, ako keby som dostal po hlave. Isteže, knihe to pomôže, takže je ťažké sa tomu netešiť.“

 

Dobrota Pucherová (1977)

Literárna vedkyňa, pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV a na Viedenskej univerzite.

Na fotografii Damon Galgut. Zdroj: Booker Prize

  • Samota a dilemy - 0