Vyhľadávanie
Vedecko-umelecký seminár k 100. výročiu narodenia teológa a filozofa kultúry Ladislava Hanusa sa koná aj v Ružomberku. Uskutoční sa 26. februára 2007.
Seminár usporiada Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku a Vedecký ústav Ladislava Hanusa pôsobiaci pri FF KU. Vyhlásia na ňom nielen Rok Ladislava Hanusa 2007, ale aj podujatie Deň umelcov 2007.
Program:
17.30 – 18.00 hod. – Otvorenie (doc. PhDr. Imrich Vaško, CSc., dekan FF KU v Ružomberku, vedúci VÚLH FF KU)
Ladislav Hanus – osobnosť a dielo (Mgr. Monika Kekeliaková, Vedecký ústav Ladislava Hanusa)
Kultúra ako priestor rozlišovania (Prolegomena k Ladislavovi Hanusovi) (PaedDr. Edita Príhodová, PhD., KSJL FF KU Ružomberok)
18.15 – 18.45 hod. - „Fragmenty zo života blahoslavenej Zdenky Schellingovej“
Autorský projekt Univerzitného divadla FF KU, réžia: Mgr. Juliana Sersenová. Dĺžka inscenácie 25 minút)
Miesto konania podujatia:
Konferenčná miestnosť 403 v bloku F Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, Hrabovská cesta 1
Ladislav HANUS (26. február 1907 Liptovský sv. Mikuláš – 7. marec 1994 Ružomberok)
Kňaz, profesor, filozof, estét, teoretik a pedagóg kultúry a kultúrnosti Ladislav Hanus patrí medzi významné osobnosti slovenskej kultúry uplynulého i súčasného storočia. Jeho dielo predstavuje inšpiračný prameň pre oblasť filozofie, teológie, kultúry, sakrálneho umenia i literatúry. Po roku štúdií v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule odišiel na štúdium do Innsbrucku (1926 – 1932). Tu získal v roku 1932 doktorát filozofie a o dva roky neskôr aj doktorát teológie. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1932. Ako kaplán pôsobil od roku 1932 v Spišských Vlachoch, v roku 1933 v Spišskej Novej Vsi, v roku 1935 v Ružomberku. Od roku 1937 bol katechétom a profesorom náboženstva v Kežmarku. V rokoch 1938 – 1950 prednášal ako profesor morálky, sociológie a sakrálneho umenia v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. Slovenský kultúrny život v štyridsiatych rokoch Hanus obohatil aj redigovaním popredných kultúrnych časopisov (Kultúra, Obroda a Verbum). Mimoriadne významné sú z tohto obdobia aj hanusovské preklady R. M. Rilkeho a P. Lipperta. Štátna moc v roku 1950 Spišský seminár násilne zatvorila. Tento rok zároveň znamenal koniec verejného vedeckého pôsobenia profesora Hanusa (1938 – 1950). V roku 1952 bol pozbavený aj občianskej a ľudskej slobody, zatkli ho a neoprávnene odsúdili na pätnásť rokov väzenia za údajnú protištátnu činnosť. Trinásť rokov si odsedel vo väzniciach. Po návrate na slobodu v roku 1965 (ešte bez občianskych práv a ako kurič v Bratislave) prednášal na súkromných filozofických a kultúrnych bratislavských sympóziách. Upozorňoval na nezastupiteľnosť a nenahraditeľnosť fenoménu kultúrnosti, šíril program kresťanského univerzalizmu, kresťanského humanizmu, personalizmu a kultúrneho pluralizmu. Od roku 1968 pôsobil ako farár v Kvačanoch a od roku 1974 v Hybiach. Posledných desať rokov života prežil ako dôchodca v Ružomberku, kde 7. marca 1994 zomrel a 14. marca 1994 ho pochovali v ružomberskom cintoríne.
Na podnet Literárneho informačného centra bol Ladislav Hanus ako osobnosť európskej kultúry a európskeho filozofického myslenia zaradený do kalendára celosvetových kultúrnych výročí UNESCO na roky 2006 – 2007.
(suba)
