Literárne informačné centrum v spolupráci s Občianskym združením Svetového kongresu básnikov a Národným inštitútom slovenského jazyka a literatúry MS pripravilo Seminár o diele Milana Rúfusa pod názvom „Nebuď ku mne zlá, báseň“, ktorý sa konal dňa 10. decembra 2008 v Seminárnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave, v deň básnikovho životného jubilea, osemdesiatych narodenín. Seminár sa uskutočnil v rámci Medzinárodného literárneho festivalu Jána Smreka 2008. Seminára sa zúčastnil aj majster Milan Rúfus s manželkou Magdou a dcérou Zuzankou. Úvodné slová predniesli predseda Občianskeho združenia Svetového kongresu básnikov Milan Richter, riaditeľ LIC Alexander Halvoník a podpredseda MS Miroslav Bielik. Zazneli Rúfusove Zvony a Vážka v hudobnom podaní Evy Golovkovej.

Riaditeľ Literárneho informačného centra Alexander Halvoník vo svojom úvodnom vystúpení o Rúfusovej literárnej misii povedal: „Pravda Rúfusovej poézie je jednoduchá ako pravda jeho života: stojí na zemi. Raz je to hlina oráča, bázlivo ohmatávajúceho jej hĺbky, raz je to prsť, do ktorej sa zabárajú nohy pútnika na okružnej ceste z domova do domova alebo naopak, raz je to tráva, ktorú treba filozoficky pokosiť, aby vyjavila svoje tajomstvo a navždy zostala tajomstvom, raz je to kamenistá, inokedy krížová, inokedy sviatočná, adventná či kostolná cesta, na ktorej sa odohrávajú veci medzi nebom a zemou, aby napokon dostali svoje presné rozmery a svoje miesto v živote človeka, urputne poznávajúceho svoj údel, a predsa sa chlapčensky vznášajúceho nad svojou krajinou, kde všetko zamrelo v nehybnosti – akoby zo závratu z nekonečnosti ľudského osudu a z pokory pred tou tajuplnou samozrejmosťou. Alebo azda z úcty pred básnikom, ktorý sa dokázal včarovať do tichej pracovitosti oných „nebeských mravcov“ – slov a písmen, aby tisíckrát nanovo zopakoval ich rovnako tiché posolstvo o splývaní hmatateľného s neprestajne unikajúcim? Vždy je tu však zem, ktorú môže kdekto vlastniť, ale nikto z ľudí nemôže celkom porozumieť jej dychu, jej túžbam, jej spojeniam či volaniam po absolútnom poriadku vecí a myslí. Ale práve preto je tu básnik, a chvíľami to vyzerá, že ona akoby tu bola kvôli jeho neúnavným pokusom pochopiť jej prostotu. Básnik, ktorého existencia bez zeme by bola rovnako bezobsažná ako existencia čohokoľvek bez myšlienky, bez transcendencie, zmierujúcej všetko so všetkým a zakazujúcej zmierovať sa s nezmieriteľným. Ak má Rúfusova poézia etiku, tak je to určite etika vyvierajúca z opravdivosti zeme, ak má pátos, tak určite len pre nedostatok iných možností vysloviť onen neuchopiteľný súlad trvania v premene, ak má obsažnosť, tak najmä preto, že jej mysliteľstvo nikdy ľahkoverne nepodľahlo mámeniam zlatých hrúd, ale zostalo osudovo, avšak nezápecnícky verné kreatívnosti rodnej hrudy, do ktorej sa kozmologicky, ale vždy dostredivo, zbiehajú siločiary stvoriteľskej všemohúcnosti.

Toto som pokladal za potrebné povedať predtým, než začneme rozprávať o modernosti či nemodernosti nášho jubilanta, o jeho civilizačných pocitoch a reflexiách nažitého a víziách súčasného i budúceho sveta, či o rýmoch alebo nerýmoch jeho básní, o veršových štruktúrach alebo nuansách či možnostiach prekladateľských tranzícií jeho básnického umenia. Súlad medzi bytím a obsažnosťou, ktorým nás oblažuje každá Rúfusova báseň, korení práve v tejto hrudnatosti. Ona je tým uchom ihly, cez ktoré musí básnik prejsť, nech by mieril k akýmkoľvek výškam. Kto totiž nepochopil túto priam axiomatickú samozrejmosť Rúfusovho básnenia, a neprijíma ju ako takú, sotva sa môže prepracovať k hlbinnejším a jemnejším tkanivám jeho estetiky či poetiky.

Želám nášmu semináru úspech a toľko obsažnosti, koľko jej je v Rúfusových básňach, rozprávkach a esejach.“

Seminára sa zúčastnili aj zahraniční prekladatelia Rúfusovej poézie: Dr. Maurus Young z Taiwanu, žijúci vo Francúzsku, ktorý preložil Rúfusove básne do čínštiny, Dr. Yu Hsi (Taiwan), Prof. Dr. habil. Manfred Jähnichen (SRN), John Minahane (Írsko), Jana Štroblová, dr. h. c. (Česká republika), Dr. Alejandro Hermida de Blas (Španielsko), PhDr. Árpád Tözser, PhD. (Maďarsko) a Naďa Hammarbergerová (Švédsko). Na seminári odzneli referáty, hodnotiace a vysvetľujúce postavenie básnika Milana Rúfusa od jeho vstupu do literatúry po dnešok. Zahraniční prekladatelia zdôraznili percepciu a význam Rúfusovej poézie v európskom a svetovom kultúrnom a literárnom priestore. Témy referátov boli nasledovné:

  • PhDr. Vladimír Petrík, CSc.: Rúfus v kontexte 50. a 60. rokov 20. storočia
  • John Minahane: Prekladať Rúfusa do angličtiny
  • Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.: Fenomén Rúfus v 20. a 21. storočí
  • PhDr. Dana Podracká: Charitas, eros a agapé – tri podoby lásky u Rúfusa
  • Prof. PhDr. Ján Zambor, CSc.: O Rúfusovej obraznosti
  • Prof. PhDr. Ladislav Šimon, CSc.: Básne M. Rúfusa vo svetle prekladov do nemčiny
  • Prof. Dr. habil. Manfred Jähnichen: Rúfus v kontexte prekladovej poézie v Nemecku
  • Jana Štroblová, dr. h. c.: Rúfusove kontakty s českou poéziou
  • Dr. Alejandro Hermida de Blas: Ohlas Rúfusových Zvonov v španielskej kultúre
  • Dr. Maurus Young: „To je pravda“ – Rúfusove básne v čínštine
  • Dr. Yu Hsi: Cena Crane Summit za poéziu Milanovi Rúfusovi
  • PhDr. Árpád Tözser, PhD.: Básnik Milan Rúfus – realista a mystik
  • Naďa Hammarbergerová: Dve Rúfusove básne vo švédčine
  • Ing. Juraj Kuniak, dr. h. c.: Poďakovanie za prameň

Zvukové záznamy zo seminára

Seminár moderoval Peter Čačko. Audio nahrávku celého seminára si budú návštevníci internetovej stránky www.litcentrum.sk vypočuť v oddieli Multimédiá.

Záujem médií ako i širšej verejnosti o seminár je znakom neutíchajúceho záujmu o poéziu Milana Rúfusa, ktorý sa stal morálnou celebritou národnej literatúry a kultúry.

Dana Podracká