Vyhľadávanie
Ako veľmi úspešnú premiéru k storočnici Ladislava Hanusa ( nar. 26. 2. 1907 v Liptovskom Mikuláši), jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry vôbec, možno jednou vetou charakterizovať odborný seminár, ktorý sa pod názvom Ladislav Hanus – osobnosť pre 21. storočie konal v dňoch 20. – 22. septembra 2006 v Spišskej Kapitule.
Seminár bol zároveň ťažiskovým podujatím tohtoročných, už deviatych Dní Ladislava Hanusa, ktoré organizuje Združenie kresťanských pracovníkov kultúry v mieste, kde tento teológ, filozof kultúry a kňaz v rokoch 1838 – 1950 pôsobil ako profesor tamojšieho bohosloveckého seminára.
Hlavným tohtoročným spoluorganizátorom Dní Ladislava Hanusa sa stalo Literárne informačné centrum. Na jeho podnet bola storočnica Ladislava Hanusa zaradená do kalendára kultúrnych výročí UNESCO na roky 2006 – 2007. Seminár o Hanusovi otvoril predseda Združenia kresťanských pracovníkov kultúry akad. maliar Ladislav Vančo. Rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka prof. Jozef Jarab v príhovore vysoko ocenil podiel Literárneho informačného centra za zaradení Hanusovej storočnice do kalendára UNESCO a organizovaní podujatí spojených s okrúhlym výročím. Účastníkov seminára potom pozdravil riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Zároveň všetkým účastníkom 9. Dní L. Hanusa odovzdal pozdrav ministra kultúry SR Mareka Maďariča. Podľa jeho slov je zaradenie Hanusovej storočnice do kultúrneho kalendára UNESCO najlepšou príležitosťou pre slovenskú verejnosť aspoň čiastočne splatiť dlhy má voči tejto osobnosti. „Keď sa pozriete na zoznam prác Ladislava Hanusa a keď sa začítate do jeho charizmatických textov, nemôžete sa nezačudovať, ako je možné, že slovenská verejnosť, vrátane kultúrnej, tak málo vie o tomto velikánovi, ktorý robustnosťou svojho myšlienkového záberu, kriticizmom starého sveta a modernosťou načrtnutých perspektív naozaj patrí k najskvelejším európskym duchom 20. storočia,“ povedal A. Halvoník. ( Celý jeho úvodné vystúpenie je publikované v prílohe tejto správy pod názvom Ladislav Hanus širokospektrálny a hlboký.) Na odbornom seminári sa zúčastnil aj poslanec NR SR prof. Jozef Rydlo, ktorý účastníkov pozdravil i v mene ministra školstva SR Jána Mikolaja.
Do programu boli zaradené aj príspevky pamätníkov života a diela L. Hanusa (prof. Jarab v príspevku Profesor L. Hanus v spomienkach: otec, spolubrat, profesor; R. Dobiáš v príspevku, ktorého ťažiskom bol súdny proces s Hanusom v roku 1954, a prof. Chalupecký, ktorý sa stýkal s Hanusom v čase jeho kňazského pôsobenia po návrate z väzenia). Odborníkov, ktorí sa jeho filozofickým, teologickým a kulturologickým odkazom dlhodobo zaberajú (prof. Ján Letz analyzoval fenomén personalizmu v Hanusovom diele, prof. J. Hlinický, jeho žiak a editor diela Kostol ako symbol), príspevky vysokoškolských pedagógov (prof. Petra Libu: Hanusov pojem osoby a „nový človek“ a PhDr. Edity Príhodovej o východiskách ku koncepcii kultúry v Hanusovom diele), pracovníčky Vedeckého ústavu L. Hanusa M. Kekeliakovej v príspevku Personálny rozmer Hanusovho diela, ktorý zároveň vychádza v Taliansku v slovníku osobností 20. storočia.
Na seminári sa zúčastnili aj predstavitelia mladej hanusovskej generácie sústredení v Spoločenstve Ladislava Hanusa. Juraj Lauko predniesol referát Hanusova kultúrna antropológia, Marek Hrubčo Symbol v Hanusovej filozofii a Zuzana Klačanská Princíp pluralizmu v postmodernej spoločnosti a multikultúrna výchova. Príspevky „mladých hanusovcov“ predstavujú tematický i významový posun vo vnímaní Hanusovho diela a zároveň ho širšie zapájajú do prúdu moderného kresťanského myslenia 20. storočia.
Na seminári odznela aj časť príspevku prof. Júliusa Pašteku Ladislav Hanus, európsky a kresťanský personalista, ktorý v ňom Hanusa označil za programového hlásateľa kresťanského personalizmu.
Súčasťou seminára bola i bohatá odborná diskusia, ktorá poukázala na ďalšie súvislosti Hanusovho diela s prúdom kresťanského myslenia v Európe po prvej svetovej vojne, a z ktorého Hanus tvorivo čerpal a pretváral ho. Hovorilo sa aj o životných osudoch a okolnostiach, často dramatických, ktoré sprevádzali zrod jeho jednotlivých diel, rovnako i o tom, ako veľké duchovné bohatstvo jeho diela sprístupniť slovenskej, ale i svetovej odbornej i širšej verejnosti.
Všetky referáty a príspevky, ktoré odzneli na seminári, budú publikované v reprezentačnom zborníku, ktorý Literárne informačné centrum vydá v roku 2007.
Anton Baláž
Dovoľte mi pozdraviť vás, účastníkov 9. Dní Ladislava Hanusa v Spišskej Kapitule v mene Literárneho informačného centra, ktoré je spoluorganizátorom tohto podujatia, ako aj v mene p. ministra kultúry SR Mareka Maďariča, ktorý tomuto podujatiu veľmi praje.
Storočnica Ladislava Hanusa bola zaradená do kultúrneho kalendára UNESCO a nazdávam sa, že práve to je príležitosť pre slovenskú verejnosť aspoň čiastočne splatiť dlhy, ktoré má voči tejto naskutku širokospektrálnej a hlbokej osobnosti. Naozaj, keď sa pozriete na zoznam prác Ladislava Hanusa a keď sa začítate do jeho charizmatických textov, nemôžete sa nezačudovať, ako je možné, že slovenská verejnosť, vrátane kultúrnej, tak málo vie o tomto velikánovi, ktorý sa robustnosťou myšlienkového záberu, kriticizmom starého sveta a modernosťou načrtnutých perspektív naozaj zaraďuje k najskvelejším európskym duchom 20. storočia. Osobne ma na Hanusovi fascinuje to, že celý svoj bohatý myšlienkový svet odvíjal od pokoja, z ticha, a že napriek ukričanosti svojho storočia i napriek krutej osobnej situácii dokázal z pokoja a ticha ako jeden z prvých a možno naozaj aj prvý na Slovensku vybudovať koncíznu stavbu koncepcie kultúrneho ľudského spoločenstva s oknami otvorenými do lepšej budúcnosti. Jeho kultúrna koncepcia je pravdepodobne naozaj jedinou možnou cestou obrody ľudstva, spôsobom, ako trpezlivou prácou na sebe prekonať ukričanosť i falošnú gestikuláciu našej doby.
Fascinuje ma aj jeho „snaživosť“ (jeho vlastný termín) ako cesta jednotlivca ku kultúrnosti, ku „sformovaniu bytia“ k „vyššiemu, zušľachtenému spôsobu bytia“. Pojmy ako tvorivosť, tolerancia, demokracia, sloboda, hodnota, pluralita, estetika, umenie sú uňho nabité zvláštnou dynamikou a znejú ako nasledovaniahodná etická výzva, nie ako slová unavené intelektuálčením a sofistikovaním. To, čo zaznievalo v najlepších intelektuálskych výkonoch jeho literátskych súčasníkov ako nesmelé ohmatávanie a neisté omaciavanie terénu, dostalo u Hanusa podobu jasnej myšlienky, nezmieriteľnej so zápecníctvom, a smelo a otvorene siahajúcej k vskutku európskym obzorom.
Preto patrí vďaka vám všetkým, ktorí ste sa ujali odkazu Ladislava Hanusa a ktorí sa ho už po deviaty rok usilujete pochopiť, uchovať a zveľadiť. Na spišskokapitulských dňoch Ladislava Hanusa ste udržiavali krehkú pahrebu a dúchali ste do nej, aby vzbĺkla novým plameňom pre dnešné dni, pre 21. storočie.
Alexander Halvoník
