...považujem za jedno z najčarovnejších slovíčok, aké ma v živote zasiahli. Zažil som s ním také malé myšlienkové dobrodružstvo práve preto, že ma stretlo náhodou, možno som ho ukradol z nejakej básne... Vykladal som si ho po slovensky ako zloženinu, niečo v zmysle šibnutý – šibalský let. Chvíľu som sa zahrával aj s predstavou, že takto niekde v rozprávke určite niekto nazval lietadlá. Jednoducho, to slovo mi evokovalo pohľad zhora, a tak sa stalo, že som si naň nechtiac spomenul pri pohľade na mapku stánkov vydavateľov a kníhkupcov v Inchebe na tohtoročnej Bibliotéke. Pripadala mi ako nákresy miest a krajín, s ktorými sa spravidla stretneme na prvých stranách fantasy románov, pritom išlo o reálnu situáciu. A tak som si reálne predsavzal, že odhalím skutočný význam tohto slova. Dozvedel som sa, že pochádza z Biblie a v súčasnosti sa môže chápať ako znamenie či poznávacie heslo. Bolo to uzemňujúce poznanie, niečo mi dalo, ale iné zasa zobralo. Vštepilo mi istú historickú úctu k tomuto slovu, dalo mi pocit, že takto to je v poriadku, ale zobralo mi všetky radostné nároky na ďalšie domýšľanie jeho možných významov. Vlastne, obralo ma to o môj skutočný význam tohto slova, hoci bol mylný a v dôsledkoch nepoužiteľný. Keď som si však znovu premietol mapku expozícií Bibliotéky a za každým štvorčekom a obdĺžnikom som uvidel množstvá kníh, zrazu mi to nesedelo. Tie knihy by tu totiž nikdy nemohli byť: keby mali všetky slová presný význam, už dávno by bolo dopísané. A to hovorím nielen o beletrii, ale aj odbornej literatúre! Takže hra pokračuje, pretože z Biblie sa dá priletieť šiboletom až na Bibliotéku, ktorej skutočným šiboletom je kniha.
