Skončila sa história, začala sa vojna

24. február 2022 – tým dňom sa zatiaľ skončila história a začína sa vojnové spravodajstvo.

Mrazivo stručná veta vystihujúca súčasnú realitu a vzťahy Ruska a Ukrajiny, Európy a sveta. Napísal ju redaktor českého Deníka N Petr Koubský niekde uprostred obsiahlych textov svojich dvoch knižiek Stručné dejiny UkrajinyStručné dejiny Ruska.

Najprv to bola kniha o Ukrajine, lebo o tej sme vedeli spolu s ním málo. Rozhodol sa to vynahradiť. Náhlil sa, v škole sme sa o ukrajinských dejinách neučili, píše, že ,,nič poriadne som na túto tému nečítal“. Jeho kolegovia sa vybrali na Ukrajinu ako vojenskí reportéri a on v ,,pražskom pohodlí domova“ horúčkovito čítal, hromadil poznatky, spísal ich, aby tak prispel svojím minimom k informovaniu verejnosti. Nie je to minimum, lebo – ako zvyknem hovoriť – „všetka česť“, čo Koubský o Ukrajine napísal. Výstižne a jadrne o krajine a jej občanoch, obdivuhodnom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, ktorým ide o život a existenciu. Na 85 stranách všetko, čo čitateľ potrebuje vedieť v tomto dramatickom čase o krajine hanebne napadnutej svojím susedom, ktorého prezident Putin sa ani netají, že Ukrajincov a Ukrajinu chce zlikvidovať.

Ako čítať Rusko

Autor sa v jednom nedávnom interview priznáva, že napísať knihu o druhej strane príbehu a konfliktu, o Rusku, dostal už ako ,,pracovné zadanie“. Má takmer 200 strán, ale nie preto, že by sa mu ,,vymkla“ z rúk. Jednoducho sa už žiadalo viac priestoru zamyslieť sa, prečo sa krajina, ktorá po ničivej druhej svetovej vojne patrila medzi zakladajúce štáty Organizácie Spojených národov a je jedným z jej piatich členských štátov s právom veta v Bezpečnostnej rade, dostala na pozíciu agresívneho porušovateľa vznešených princípov celosvetovej mierovej organizácie.

Koubský hľadá podmienky i faktory, v ktorých sa Rusko historicky vyvíjalo a ovplyvnili ho. Medzi nimi uvádza napr. geografický činiteľ: je to obrovská krajina z veľkej časti neobývaná, s veľmi obmedzenými možnosťami komunikácie, obkľúčená moriami a pritom so zlým prístupom k nim: ,,Ruských politikov bude ešte dlho lákať územná expanzia...“

Ruská ekonomika je postavená na ťažbe a predaji prírodných surovín. Priamy prospech z ich ťažby je sústredený v rukách malého okruhu ľudí a firiem. Vládnuca vrstva nemá motiváciu túto situáciu meniť a diverzifikovať ekonomiku, lebo by to mohlo ohroziť jej pozíciu.

Na jej ochranu zneužíva ideu o ruskej svojbytnosti, špecifických hodnotách a o ,,svojom ruskom svete“: ,,Veľa ľudí v Rusku, takmer určite väčšina, nechce byť Západom.“ Ale veď nie iba agresívna diktatúra je spôsob, ako nebyť Západom. Koubský zdôrazňuje: ,,Rusko má aj možnosť nebyť Západom a pritom zariadiť, aby sa v ňom žilo príjemnejšie a nebolo hrozbou pre celý svet. Len ju objaviť.“

Pozor na vyznávačov impéria

Medzi pohľadmi na faktory negatívneho vývoja v Rusku v tejto knihe azda trochu chýba upozornenie na narastajúci vplyv dogmatických ,,černosotenských“ – fašistických a imperiálnych myšlienok a koncepcií zrodených v Rusku najmä na prelome 19. a 20. storočia. Teraz sa očividne oživujú. Výrazným predstaviteľom tohto prúdu je napr. filozof Alexandr Dugin, ktorý má ideologicky blízko k Putinovi. V januári 2015 v jednom internetovom rozhovore o. i. povedal, že ,,najhorší a najničivejší sen Európy konečne bolestne umiera, a tým snom je osvietenstvo – je načase priznať, že osvietenstvo bolo veľkou chybou“.

Dugin je vyznavač znovuvybudovania ruského impéria, tmár a netajený fašista. Svojho času vyhlásil, že ,,Ukrajinci sú zdegenerovaná rasa, ktorá vyliezla z odpadových vôd. Genocída je teda v poriadku“. Prezident Putin podobnými ,,argumentmi“ zdôvodňoval v predvečer vpádu do Ukrajiny začatie ,,špeciálnej vojenskej operácie“ proti susedom.

Rozhodnutie vydavateľstva N Press, s. r. o. siahnuť po českom texte Dějiny UkrajinyDějiny Ruska, ktoré autor Petr Koubský napísal pre český Deník N a vydať ho knižne v slovenčine, bol šťastný a užitočný počin. Nie sú to síce odborné texty historika, ale zrozumiteľné, seriózne a kvalitné novinárske produkty. Majú svoje nezastupiteľné miesto v pochopiteľnom prílive mnohých odborných publikácií o problematike agresívnej politiky Putinovho režimu v Rusku a statočnom boji Ukrajiny proti vpádu bezohľadného suseda.

Július Lőrincz (1940)

Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval v denníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR v Chorvátsku. Niekoľko rokov pôsobil v Tlačovej rade SR.

 

Petr Koubský: Stručné dejiny Ukrajiny

Preklad: Matúš Demiger

Bratislava: N Press, 2022

 

Petr Koubský: Stručné dejiny Ruska

Preklad: Matúš Demiger, Matej Ondrišek

Bratislava: N Press, 2022

  • Skončila sa história, začala sa vojna - 0
  • Skončila sa história, začala sa vojna - 1