Vyhľadávanie
Najvýznamnejšie európske filmové festivaly Cannes, Berlinale či aspoň Karlovy Vary poznajú asi všetci filmoví diváci – vrátane tých, ktorí sa ich nezúčastňujú. Kto však vie vymenovať najvýznamnejšie európske festivaly poézie? Niekedy ani sami básnici... Aj ja som svet festivalov donedávna poznala len zo slovenskej perspektívy: Vlna naživo, Dni slovenskej literatúry, BRaK… Prípadne z perspektívy domácko-medzinárodnej: Ars Poetica, Cap à l’Est. Z počutia som vedela o Dňoch poézie a vína v slovinskom Ptuji či o Printemps de Poètes v Paríži. Tým sa to viac-menej končí. Zahraničné aktivity Literárneho informačného centra sa zameriavajú – logicky a napokon aj adekvátne – hlavne na knižné veľtrhy, a tak festivaly ostávajú skrytým rajom, kde sa stretávajú ani nie tak autori a čitatelia, ako skôr básnici s básnikmi.
Takýmto rajom je aj rotterdamský festival Poetry International (PIFR). Na prelome mája a júna sa konal už po 48. raz a hostil 18 básnikov a poetiek z celého sveta. Nie je to veľa. No ak si uvedomíme, čo vieme o súčasnej mjanmarskej, jamajskej, moldavskej, filipínskej alebo hoci aj súčasnej holandskej poézii, nepochybne sa pred nami otvára nový svet.
K pôvabu PIFR nepochybne prispieva aj genius loci Rotterdamu, toho mesta s vytrhnutým srdcom, ktorého centrum bolo počas druhej svetovej vojny kompletne zničené. Jeho základ však tvoria formáty, spájajúce – ako to už v poézii býva – veľké s malým, ale aj slovo s obrazom. Okrem slávnostných a hojne navštevovaných ceremoniálov na začiatku a konci festivalu tvoria program komornejšie čítačky každého autora, diskusie, workshopy venované prekladu či 3D poézii, ale aj atraktívny a kalokagaticky koncipovaný „Gallery Tour“, kde sa publikum presúva na bicykloch po početných rotterdamských galériách a centrách umenia a na každom mieste ich čaká básnik alebo poetka čítajúci zo svojej tvorby. Tento rok sa predstavili slávne a známe mená ako Gozo Jošimasu alebo Michael Palmer, no najmä inšpiratívne nové tváre: fantastická performerka a poetka Anne Kawala z Francúzska, nenápadný, no tým väčší moldavský básnik Dumitru Crudu, triezvy, citlivý i vtipný Angličan Harry Man, ktorý bol už aj v Bratislave, či mladučká barmská poetka Mae Yway, ktorú PIFR objavil vďaka dokumentárnemu filmu uvedenému na sesterskom Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame.
PIFR má každý rok ústrednú tému. Tentoraz ňou bolo „JA“. Lyrické, autorské, angažované, stierané aj potvrdzované. A keďže festivaly poézie nedostávajú veľa priestoru na stránkach slovenských novín, azda neprekáža, že o festivale píšem – zaujato, z pozície jeho účastníčky – práve ja. V minulosti PIFR navštívili Ivan Štrpka a Mila Haugová. Pevne verím, že v nasledujúcich rokoch bude mať Rotterdam možnosť spoznať aj ďalšie tváre slovenskej poézie.
Mária Ferenčuhová
