Debutovou zbierkou poviedok Sladký život (Marenčin PT) vstúpila do slovenského literárneho priestoru Jana Micenková. Knižku uviedli do života v KC Dunaj, na samotnú akciu, ktorú moderovala Andrea Makýšová Volárová, prišlo zopár ľudí prevažne buď s väzbami na autorku, alebo na organizátorov z OZ literarnyklub.sk alebo na „krstnú mamu“ Ivanu Gibovú, takže celá beseda (či besiedka) mala takpovediac familiárny ráz. V jednej línii s týmto ide vlastne aj kniha samotná – podľa Micenkovej je to v istom zmysle generačná výpoveď o ľuďoch, ktorí (poväčšine) vyštudovali humanitné odbory a mali svoje ideály, ibaže súčasná pragmatická doba ich vôbec nešetrí.

Jedným zo známejších textov je poviedka NEKROgames, ktorá získala aj prémiu v súťaži Poviedka 2012. „Nekro-“ konotácie podľa slov autorky u nej vychádzajú z filozofie Ericha Fromma, ktorý nekrofíliu vníma ako pozitívny vzťah k mŕtvym veciam – Micenková dodáva, že dnes sa naozaj viac a častejšie pozeráme na obrazovku než na živú bytosť. Skeptický obraz toho, ako žijeme, sa pokúsila narušiť príjemnou hudobnou vsuvkou Nina Marinová a v závere aj Ivana Gibová, ktorá knižku pokrstila bielym cukrom (ktorý existuje aj pod značkou „sladký život“). Neviem, či ľudstvo čaká sladký život, mám však pocit, že v knižke Jany Micenkovej na nás čaká minimálne zaujímavý a silný debut.
 
Matúš Mikšík