V decembri sa v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave konala prezentácia zatiaľ najrozsiahlejšieho slovenského výberu z lyrickej tvorby velikána weimarskej klasiky, Johanna Wolfganga Goetheho (1749 – 1832), pod názvom Slasť a bôľ (Literárna nadácia Studňa). Antológiu najskôr predstavil zodpovedný redaktor Milan Žitný, ktorý Goetheho lyrickú tvorbu označil za skúšku zručnosti pre každého prekladateľa. Po ňom sa ujal slova samotný prekladateľ Ladislav Šimon, aby osvetlil svoj prístup k jej zostavovaniu i proces prekladu. Slasť a bôľ predstavuje chronologicky radený výber básní, siahajúci od mladíckych pokusov až po poéziu zrelého muža. Tematicky zahŕňa v prvom rade milostné verše, postupne sa k nim však pridáva aj oslava prírody a vážnejšie filozofické zamyslenia. Aj vo voľbe motívov sa odzrkadľuje Goetheho široká rozhľadenosť v najrôznejších oblastiach vedy a umenia. Šimonov výber obsahuje v slovenčine doposiaľ nepublikované texty, vrátane cyklu Rímske elégie, ako aj viacero básní známych už zo skorších prekladov (napr. Kráľ temnôt). Ako sám prekladateľ píše v doslove, v podobných prípadoch „pocítil potrebu vyjadriť sa k originálnemu textu prekladateľsky znova, možno aj polemicky“. Kniha tak nadväzuje na prácu predchádzajúcich prekladateľov Goetheho, akými boli okrem iných P. O. Hviezdoslav, V. Mihálik, J. Kostra či Ľ. Feldek. Porovnávacia analýza výsledkov ich práce by preto bola viac než želaným kamienkom do obrazu prijímania klasickej nemeckej literatúry v našom kultúrnom priestore.
