Vyhľadávanie
Matičiarska Zlatá niť
Janko JESENSKÝ
Slnečný kúpeľ (najkrajšie prózy)
Martin, Matica slovenská 2005
Pripravil a doslov napísal Bc. Igor Válek
Martin KUKUČÍN
Na podkonickom bále (najkrajšie poviedky)
Martin, Matica slovenská 2005
Pripravil a doslov napísal Mgr. Igor Sokolík
Ladislav NÁDAŠI JÉGÉ
Príbehy z našich dejín (Svätopluk, Kuruci)
Martin, Matica slovenská 2005
Pripravil a doslov napísal Mgr. Igor Sokolík
Matica slovenská sa podujala na užitočnú a chvályhodnú prácu – znovu vydať diela slovenských klasikov v edícii Zlatá niť v príťažlivej forme s výnimočnou dizajnérskou úpravou. Diela tak majú možnosť nanovo sa dostať do knižníc a zbierok a vniknúť respektíve vrátiť sa do povedomia čitateľskej, ale aj študujúcej verejnosti.
Troch spisovateľov a velikánov realizmu a modernizmu slovenskej literatúry snáď netreba čitateľskému publiku obzvlášť predstavovať.
Janko Jesenský patrí k spisovateľom a presadzovateľom modernizmu v slovenskej literatúre začiatku 20. storočia. Robí tak jednak vo svojej básnickej tvorbe, ktorá sa do výberu nedostala, no najmä v kratších prozaických útvaroch, ktoré vychádzali už pred prvou svetovou vojnou v novinách a korunovala ich veľ hlasná zbierka Malomestské rozprávky. Modernosť Janka Jesenského je možno dnes ťažko pochopiteľná, pretože formálne sú jeho diela naplnené anachronizmami, archaizmami. Ani útvary, ako jeho novelissimá, alebo fejtóny neboli pre danú dobu neznáme, či nepoužívané. Modernosť autora spočíva v kritike, v obsahu diel, ktoré nazerajú a krutým posmechom a iróniou trestajú súdobého občana provinčného mesta, ktorý pobral veľkopanské a veľkomestské maniere. U Jesenského nenarazíme na nepochopiteľných ľudí minulého storočia, ktorí by nám nemali čo povedať; naopak, od nich sa môžeme priučiť tak faktu, že patríme do civilizácie, ktorá sa orientuje a smeruje takmer výhradne len sama k sebe a svoje návyky, ale aj zlozvyky mení len veľmi pomaly a nerada.
Martin Kukučín a Nádaši Jégé, oravskí rodáci, sú si pomerne blízki svojimi životnými cestami – obaja študovali v rovnakom období medicínu v Prahe a zapájali sa do kultúrneho diania v spolku Detvan. Ich tvorba je ale o poznanie rozdielna.
Z Kukučínovho diela nám zostavovateľ v predkladanom výbere ponúka skoršie prózy autorovho tvorivého obdobia ešte z čias jeho oravského učiteľovania, teda z konca 19. storočia Veľkou lyžicou, Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále a Dies irae. V nich pisateľ prelína odlišné svety a dáva vyznieť hodnotovým rozdielom medzi dedinským spoločenstvom roľníkov, remeselníkov a panstva. Realisticky, ba až romanticky pohládza dedinského človeka, ktorý, nepopiera, má svoje muchy, no ešte je schopný nápravy a sebareflexie. Príučka pritom väčšinou vzchádza nie zhora nadol, teda od mocnejšieho k slabšiemu, od bohatšieho k chudobnejšiemu, staršieho k mladšiemu, ale presne naopak. Kukučín svojím úžasným rozprávačským talentom dá vyniknúť akejsi fatálnosti, nezvratnosti a zodpovednosti za každý jeden život, pričom, ale to nie je pravidlo, ho ako jeho dobrý tvorca necháva dospieť k tomu lepšiemu, spásnejšiemu koncu. Niekedy tento fakt vytvára dojem prílišnej schematickosti a rozprávkovej polarizácie dobra a zla, ktorú autor umocňuje svojim moralizátorským vkladom (napr. Dies irae)
Na rozdiel od predošlého autora je Ladislav Nádaši Jégé realistom pesimistickým. Dáva to najavo aj vo svojich dvoch historicky zameraných prózach z predkladaného výberu – Svätopluk a Kuruci. Hoci autor uznáva dejinné miesto a úlohu postáv veľkomoravskej histórie - Svätopluka, Rastislava aj ich družín -, jeho zámerom je skôr poukázať na ich ľudské pohnútky, činy, vlastnosti ale aj slabosti. Dejinné ukotvenie príbehov, ako v závere zostavovateľ pripomína, má umocniť národné cítenie čitateľa, ale nezaprie ani univerzalizmus ľudského ducha, ktorý trpí, aspoň u Jégého, v rôznych obdobiach svojej existencie na tie isté neduhy. Jégé nezaprie svoj príklon k naturalizmu, opisuje scény s razantnosťou, používa pri tom jednoduchý, regionalizmami a archaizmami okorenený a, popravde, trochu kostrbatý jazyk.
Takéto vydávanie má, samozrejme, aj niekoľko háčikov. Výberové dielo bude vždy trpieť subjektívnosťou jeho zostavovateľa, neponúkne to, čo by možno skúsenejší čitateľ očakával, že by sa v úzkom priezore kvality mohlo objaviť. Napriek tomu, ako sa aj v charakteristike edície uvádza, zbierky sú určené najmä bežnému čitateľovi a študujúcej mládeži.
To, čo sa od študujúcej a maturujúcej mládeže žiada, teda mať aký taký prehľad o živote a pôsobení spisovateľa a uviesť výpočet jeho základných diel s krátkymi charakteristikami spĺňajú aj štúdie k jednotlivým výberom. Sú síce trochu suchopárne a školometské, ale prečo by také nemali byť, keď toto je stále preferovanou a očakávanou formou učenia sa slovenskej a svetovej literatúry. Navyše stereotypne (a anachronicky) okorenené vyzdvihovaním národných myšlienok v jednotlivých dielach, ktoré by si autori medailónov pri niektorých mohli len s bázňou želať. Počin Matice slovenskej je výborný. Treba si ale uvedomiť, že v iných krajinách vychádzajú diela klasikov národných literatúr v niekoľkonásobne častejších reedíciách. My akoby sme zaspali, čítame možno dosť, no natíska sa nám stále mnoho balastu oproti nevtieravosti našich „overených“ hodnôt. Uvidíme, či Matica slovenská prekročí svoj tieň a ponúkne svojim čitateľom aj menej kánonizované diela. Napriek tomu, nech je im a ich dobrej snahe chvála a nech tieto knihy berie do rúk čo najviac študentov.
Eva Ťapajnová
