Vyhľadávanie
Na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity sa v rámci slavistických štúdií študuje aj odbor slovakistika. Zástupcovia Literárneho informačného centra (Alexander Halvoník, Anton Baláž a Ľubica Suballyová) sa dňa 13. decembra 2005 stretli s prof. PhDr. Ivom Pospíšilom, DrSc., s ktorým sme diskutovali o súčasnom stave a perspektívach spolupráce.
Prof. Ivo Pospíšil, DrSc., sa špecializuje na teóriu areálových štúdií, poľskú literatúru, ruskú literatúru, literárnu komparatistiku a teóriu a dejiny slovanských literatúr. Vedie Ústav slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Každoročnou vedeckou aktivitou sú slovakistické konferencie, konané v decembri, na ktorých je bohatá účasť vedcov zo Slovenska. Z každého ročníka konferencií vychádzajú zborníky Brněnské texty o slovakistice. Dosiaľ vyšli nasledovné zväzky:
O konštituovaní slovakistických štúdií nám prof. Pospíšil povedal: „V Prahe vznikla slovakistika v roku 1995, v Brne o dva roky neskôr. Brnenský Ústav slavistiky MU združuje všetky slovanské filológie (ešte skôr tu bola rusistika, polonistika, bulharistika, juhoslovanské filológie). V súčasnosti máme desať študijných programov, slovakistika je jedným z nich. Obsiahneme všetku slovanskú filológiu, okrem bielorusistiky, kašubistiky a lužickej srbistiky. Slovakistika sa začala študovať v roku 1997 v bakalársko-magisterskom odbore. Vychovávame slovakistov ako znalcov Slovenska, a takto orientujeme aj iné odbory – hovoríme tomu areálové štúdiá, to znamená okrem štúdia jazyka a literatúry sa študujú aj kultúra, politika a ekonomika. Naši absolventi sa uplatňujú v praxi, hovoria nám, že takto koncipované štúdium je užitočné. Máme aj medzifakultné štúdium s Fakultou sociálnych štúdií (napr. kombinácie ruština – medzinárodná politika a pod., podľa požiadaviek doby, v súčasnosti sú vyhľadávaní najmä odborníci na strednú Európu, Balkán, Rusko a podobne). Aj v prípade Slovenska je nevyhnutné prednášať študentom politické reálie, málokto v Čechách podrobne sleduje aktuálne politické dianie na Slovensku. Problémom je skôr, že záujemcov o štúdium nie je veľa, a tak je zložité zladiť financovanie štúdia a záujem. Robíme to tak, že otvoríme dva ročníky po sebe za päť rokov, a ďalšie až vtedy, keď prebiehajúce ročníky končia štúdium. Ak by sme učili paralelne päť ročníkov, nestačili by nám personálne a finančné kapacity. Takto sa nám podarilo udržať štruktúru slavistiky v štúdiu slovakistiky: Celá slavistika má 500 – 600 študentov, ktorí sú rozdelení do malých študijných skupín, čo je náročné na financovanie výučby.“
Pre budúcu spoluprácu by bola ideálna personálna podpora (samozrejme, okrem dostatku literatúry), keby bol vysielaný slovenský lektor na základe medzinárodnej dohody (o dohode medzi našimi štátmi sa zatiaľ stále iba hovorí). „Len dve univerzity v Čechách učia slovenčinu, a bolo by ideálne, keby mali štatút medzinárodnej dohody a lektorov by platilo české ministerstvo. Na Slovensku je 32 univerzít, ale ani jedna nemá bohemistiku, nikde sa neštuduje český jazyk a literatúra, hoci pokusy boli (v Bratislave v rámci štúdia histórie a češtiny absolvovalo 5 študentov v roku 2000, odvtedy reciprocita nie je).
Istotne, dala by sa existencia slovakistiky v Prahe a v Brne spochybniť, lebo Slováci môžu v Čechách študovať zadarmo, i naopak. My si však myslíme, že keď vznikli dva štáty, pohľad je iný – náš pohľad na slovenčinu vyzerá trošku inak ako v Bratislave, ale usilujeme sa vnímať vzťahy kontextovo: v česko-slovenskom kontakte a v celkovom európskom kontexte. Toto je báza nášho pôsobenia, napokon, stredná Európa je módna téma, podporovaná mnohými medzinárodnými grantmi. A hoci jazyková blízkosť by zvádzala na ľahšie zvládnutie štúdia, je to predsa len cudzí jazyk, i keď blízky, najbližší,“ dodáva prof. Pospíšil.
Riaditeľ Literárneho informačného centra Alexander Halvoník a prof. Pospíšil dohodli rámcové možnosti spolupráce, ktoré bude možné v budúcom roku priamo realizovať.
