Vyhľadávanie
Na španielskom knižnom trhu sa prednedávnom objavili dva tituly slovenských autorov (s podporou Komisie SLOLIA LIC). Prvým je román Rudolfa Sloboda Uršuľa, ktorý vyšiel pod dlhším, pre potenciálneho tamojšieho čitateľa atraktívnejším názvom Nadie es un ángel y sin embargo Uršuľa, čo možno voľne preložiť ako Nikto nie je anjel, a tobôž nie Uršuľa. Druhým titulom je Nuevos estropicuentos de Claudio. Skrýva sa za ním výber próz Petra Pišťanka z knihy Nové skazky o Vladovi. Pri porovnaní originálneho a prekladového názvu je evidentné, že Vlado bol – kvôli väčšej komunikatívnosti – premenovaný na Claudia. Aj to sme sa, okrem iného, dozvedeli na Dni slovenského jazyka a kultúry v Madride.
Pred viac ako desiatimi rokmi Klub nezávislých spisovateľov (ako členská organizácia AOSS) nadviazal spoluprácu so španielskymi slovakistami z Univerzity Complutense v Madride. Zásluhu na jej rozvinutí možno pripísať predovšetkým štyrom ľuďom – na slovenskej strane básnikovi, prekladateľovi a literárnemu vedcovi Jánovi Zamborovi a vtedajšiemu veľvyslancovi Slovenskej republiky v Španielskom kráľovstve Jánovi Valkovi, na španielskej strane Alejandrovi Hermidovi de Blas, ktorý študoval slovakistiku aj v Bratislave, a prekladateľovi a profesorovi Salustiovi Alvaradovi. Vďaka tejto pôvodnej aktivite, na ktorú nadviazali ďalší, sa 8. novembra konal už 11. ročník slovakistického podujatia.
Ťažiskom bola konferencia na pôde Filologickej fakulty Univerzity Complutense venovaná prozaickému dielu Františka Švantnera a slovenskej literatúre ako takej. Slávnostne ju otvorili dekan fakulty Dámaso López García, veľvyslanec Slovenskej republiky Ján Škoda, ktorý svojím nevšedným osobným nasadením pomáha pri organizovaní podujatia, a Fernando Presa González, vedúci Katedry romanistiky, slovanských jazykov a všeobecnej jazykovedy. Vystúpilo na nej sedem účastníkov s príspevkami o slovenskej literatúre: Anna Valcerová priblížila novely Františka Švantnera, Jana Kuzmíková si všimla Švantnerovo dielo v kognitívnych súvislostiach, Igor Hochel načrtol pôdorys anekdoty ako stavebného princípu prózy Františka Švantnera aj iných autorov, Milan Richter upozornil na Švantnerovu novelu Sedliak v kontexte židovskej literatúry na Slovensku. Ján Zambor sa zameral na Válkove básne „kalendárového“ ľúbostného cyklu zo zbierky Nepokoj, Alejandro Hermida de Blas zasa na poéziu Mikuláša Kováča medzi avantgardou a realizmom a Valeria Kovachova Rivera de Rosales predstavila nové preklady slovenskej literatúry do španielčiny.
Prirodzene, v kontexte obrovského množstva kultúrnych akcií, ktoré sa dennodenne konajú v Madride, ako aj v množstve konferencií a seminárov organizovaných na Univerzite Complutense je Deň slovenského jazyka a kultúry akoby kvapkou v mori. Avšak z nášho pohľadu a z aspektu podpory slovakistiky v Španielsku má toto podujatie svoj hlboký zmysel. Vďaka patrí aj Ministerstvu kultúry SR, ktoré z grantového systému finančne podporilo vystúpenie členov Klubu nezávislých spisovateľov v Madride.
